Oceán je pre ľudí stále ťažko prebádaným miestom. Nachádzajú sa tu živočíchy, ktoré ešte len čakajú na svoje odhalenie, alebo tu žijú aj také, ktoré síce poznáme, no svojím výzorom nás aj tak neustále udivujú. Jedným z podivných živočíchov morí a oceánov je aj Valonia ventricosa, bublinková riasa, ktorá môže byť veľká ako očná guľa človeka.
správy od nás budete mať ako prví.
Najpodivnejšie na nej je to, že aj keď sa to môže zdať skutočne zvláštne, ide iba o jednu bunku. Je to teda jednobunkový organizmus, čo je dosť prekvapivé, keďže jednobunkové organizmy sa nám spájajú s niečím, čo je veľké maximálne 1 milimeter.
Ako informuje Science Alert, popravde však nie všetky Valonia ventricosa dorastajú do veľkosti ľudského oka. Niektoré majú rozmer malých ložiskových guľôčok, no môžu skutočne dorasť až do rozmerov v priemere približne 5 centimetrov.
V biológii je takáto veľkosť jednej bunky nezvyčajná, keďže veľká plocha znamená jednoduchšie poškodenie bunky a zničenie celého organizmu.
Príroda však tento problém elegantne vyriešila. Valonia ventricosa je síce jedna bunka, avšak má koenocytovú štruktúru s viacerými jadrami a chloroplastmi. Celá bunka tak obsahuje niekoľko cytoplazmatických domén, ktoré sú prepojené akýmisi mostíkmi.
Valonia ventricosa sa objavuje prakticky v celom svetovom oceáne, aj keď obľubuje najmä subtropické a tropické pásmo. Vyskytuje sa predovšetkým v oblastiach Karibiku, severnej Floridy, južne od Brazílie a v indo-pacifických oblastiach. Potápači ich môžu nájsť najčastejšie v koralových sutinách. Odolajú aj pomerne veľkému tlaku, boli objavené aj v hĺbke 80 metrov pod hladinou mora.
Nadobúda takisto rôzne sfarbenie, od trávnatej zelenej až po olivovú. Vo vode sa ale farba môže javiť ako strieborná, sivozelená či dokonca s nádychom červenej. Povrch tela je hladký, lesklý a bez textúry.
Rozmnožuje sa segregačným delením buniek a to tak, že materská bunka vytvorí dcérske bunky, ktoré sa následne oddelia. Ak by vás zaujímalo, či by bunka zahynula, ak by sa rozdrvila, našťastie tomu tak nie je. Vďaka tomu, že má viacero jadier, každé je schopné vytvoriť novú bunku a tak by z jednej zničenej bunky vzniklo niekoľko nových.
Nahlásiť chybu v článku