Sú obrovské, neobratné, pomalé, no potrebujú prijať veľké množstvo potravy. Ako ju teda vráskavce dlhoplutvé lovia? Vo svojom repertoári majú viacero techník. Korisť lovia priamo, omračujú ju plutvami či chvostom no často využívajú aj sofistikovanú metódu v podobe bublinovej siete.
Výskumníkom z Havajskej univerzity v meste Manoa sa pri juhovýchodnom pobreží podarilo nasnímať mimoriadne vzácne zábery. Aj keď vráskavce dlhoplutvé využívajú bublinové siete na lov potravy pomerne bežne, vidieť ich pri práci v takýchto detailoch sa nepodarí často. Ako uvádzajú v tlačovej správe autori výskumu, ide o jednu z najunikátnejších scén, aké možno vo voľnej prírode pozorovať.
„Sledujeme, ako tieto zvieratá manipulujú so svojou korisťou a pripravujú ju na chytenie. Umožňuje nám to získavať nové poznatky, ktoré sme doposiaľ nemali,“ hovorí Lars Bejde, vedúci výskumného programu veľkých morských cicavcov Havajskej univerzity. Štúdium lovu veľrýb môže podľa vedcov dopomôcť k pochopeniu toho, ako sa veľké morské cicavce musia prispôsobovať zmenám v ich prirodzených biotopoch, ktoré ovplyvňuje ochudobnenie biodiverzity či zmeny v klimatickom systéme Zeme.
Vráskavce dlhoplutvé sa živia najmä krilom (malé morské kôrovce) či malými mladými rybami. Techniku bublinovej siete, ktorú pri love využívajú, používa len jediný ďalší druh veľrýb. Vráskavce najskôr v skupine podplávajú húf rýb. Pohybujúc sa v špirále smerom k hladine potom vráskavce vypúšťajú dýchacími otvormi bubliny, ktoré stúpajú smerom nahor. Priemer kruhu sa neustále zmenšuje, čo húf rýb núti plávať na čoraz menšom priestore. Vráskavce nakoniec v správny moment vyrazia naraz do stredu kruhu a na jeden hlt ulovia čo najviac koristí.
Nahlásiť chybu v článku