Japonskí vedci vyrobili syntetickú krv. Možno vďaka nej zachránia tisícky životov

Podarilo sa im vyrobiť umelú krv a myslia si, že ju bude možné podať ľuďom s akoukoľvek krvnou skupinou. Aj keď mnoho z nás pravidelne chodí darovať krv, zásoby niektorých krvných skupín sú mimoriadne malé. Nový vynález preto možno zachráni tisícky životov.

Významný krok vpred

Ako uvádza portál IFLScience, japonskí vedci sa môžu tešiť z nemalého úspechu. Podarilo sa im totiž vyrobiť umelú krv, ktorá môže byť teoreticky podaná akejkoľvek krvnej skupine. Samozrejme, na oslavy je ešte skoro, krv totiž zatiaľ testovali len na niekoľkých zajacoch a výsledky nie sú celkom jasné. Keď sa však podarí preklenúť túto fázu a začať testovať umelú krv na ľuďoch, bude to úspech nevídaných rozmerov.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Breakthrough: Type A blood converted to Type O with the help of bacterial enzymes . . In a groundbreaking study, researchers at the University of British Columbia (UBC), Canada, have discovered enzymes that can convert the common blood type A into the universally accepted type O. The study was published in the journal Nature Microbiology this week. . . Correct matching of blood types is a central requirement of blood transfusion. Blood types are defined by sugar molecules (antigens) on red blood cell (RBC) surfaces. These surface sugars either terminate in α-1,3-linked-N-acetylgalactosamine (GalNAc) or galactose (Gal) for A and B type blood, respectively. Plasma of individuals of blood group A contains antibodies against the B antigen & vice versa. Incompatible transfusions can thus result in an attack by the immune system and cause RBC lysis, which can be lethal. . . O type RBCs contain neither of these terminal sugars, and thus can be transfused universally to patients of the same rhesus type (Rh + or -). Thus, group O RBCs are needed in good supply in blood banks to deal with emergency situations where the patient’s blood type is unknown. Since blood type A is very common, having the ability to transform type A to type O would broaden the necessary blood supply. . . The study screened bacteria in the human gut, and identified two enzymes from the bacteria Flavonifractor plautii. The enzyme pair is an N-acetylgalactosamine deacetylase and a galactosaminidase, that act together via a newly discovered pathway to convert A type RBCs to O, by cleaving the A antigen on the RBC surface. The enzymes showed high specificity, and were effective in low concentrations as well. . . Follow up studies are needed to ensure that all the offending A antigens have been removed, and to study additional effects of the enzymes on RBCs. Taken forward, these findings could revolutionize blood donation and transfusion. . . Image: False scanning electron micrograph of red blood cells. Credit: Anne Weston, Francis Crick Institute . Post by Awanti Sambarey, PhD. #thestemtimes #breakthrough #medicalbreakthrough #bloodtransfusion #gutmicrobiome #sem #redbloodcells #blood #instascience

Príspevok, ktorý zdieľa The STEM Times (@thestemtimes), 13 Jún 2019 o 10:52 PDT

Pokiaľ ide o transfúzie krvi, situácia momentálne nie je práve najružovejšia. Zásob krvi je neraz nedostatok a navyše, krvná skupina darcu sa musí zhodovať s krvou skupinou príjemcu, alebo musí mať darca univerzálnu krvnú skupinu, 0 negatív.

Ak by sa ukázalo, že umelo vyrobená krv je vhodná pre všetky krvné skupiny, vyriešilo by sa tým mnoho problémov, napríklad nedostatok darcov krvi s málo sa vyskytujúcou krvnou skupinou. WHO uvádza, že každý rok sa podarí zhromaždiť 117,4 miliardy jednotiek krvi na celom svete, napriek tomu to však stále nestačí.

Náhrada hemoglobínu

Portál Transfusion píše, že primárnym cieľom japonských vedcov bolo vyrobiť krv, ktorá by plnila funkcie biologickej krvi, ako napríklad uskladňovanie a transport kyslíka, a to najmä v prípade, ak telo utrpelo závažnú traumu alebo stratilo veľké množstvo vlastnej krvi následkom operácie.

Hlavnou zložkou krvi je hemoglobín, proteín v červených krvinkách a ten nahradili vedci tzv. hemoglobínovými mechúrikmi s priemerom približne 250 nanometrov. Práve tie posúžia ako prenášače kyslíka v umelej krvi. Mechúriky sú následne zmiešané s plazmou a s hemostatickými nanočasticami.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

acute hemolytic transfusion reaction (AHTR), also called immediate hemolytic transfusion reaction, is a life-threatening reaction to receiving a blood transfusion. AHTRs occur within 24 hours of the transfusion and can be triggered by a few milliliters of blood. The reaction is triggered by pre-formed host antibodies destroying donor red blood cells. AHTR typically occurs when there is an ABO blood group incompatibility, and is most severe when type A donor blood is given to a type O recipient. Initial treatment for any type of transfusion reaction, including AHTR, is discontinuation of the transfusion. Fluid replacement and close monitoring of vital signs are important. People with AHTR are managed with supportive care, which may include diuretics, blood pressure support, and treatment of disseminated intravascular coagulation (with fresh frozen plasma, cryoprecipitate, and platelet transfusion). . . . Follow our page @med.dx Follow our page @med.dx . . . .

Príspevok, ktorý zdieľa Med.dx | Medical Page | (@med.dx), 6 Okt 2019 o 1:26 PDT

Ako sme spomínali, umelá krv bola zatiaľ testovaná len na zajacoch. Transfúziu podstúpili jedince, ktoré mali ťažko poškodenú pečeň a následkom toho utrpeli smrteľné krvácanie. Transfúziu prežilo 6 z 10 jedincov a aj keď sa zdá, že to nie je veľa, podobné percento úspešnosti dosahujú lekári aj pri transfúzii biologickej krvi. Žiaľ, zatiaľ neboli testované dlhodobé účinky umelej krvi, nie je teda jasné, čo sa so zajacmi bude diať v budúcnosti, aj keď samotnú transfúziu prežili.

Navyše, vedci si nie sú istí, ako bude umelá krv vplývať na človeka. Odborníci sa totiž umelú krv pokúšajú vyrobiť už desiatky rokov, no bez značného úspechu. Aj keď sa však ukáže, že umelá krv pre ľudí zatiaľ nie je vhodná, predstavuje výrazný krok vpred. Ponúka nádej, že jedného dňa bude záchrana ľudského života o niečo jednoduchšia. WHO totiž uvádza, že darovaná krv sa často nedostane na miesta, kde ju ľudia najviac potrebujú.

Pozri aj:

Prečo nemajú zvieratá tri nohy? Vedci prišli na to, prečo je to tak

IFLScience