Mala to byť štúdia, ktorá konečne uzavrie jednu z najčastejších otázok o homosexualite. A tak sa aj stalo. Medzinárodný tím vedcov podrobil výskumu pol milióna ľudí a dialóg o tom, či je homosexualita zakorenená v genetickom kóde človeka, naveky ukončil. Opačná sexuálna orientácia totiž s našou DNA nemá nič spoločné. Homosexuálny gén jednoducho neexistuje.
Keď sa na homosexualitu odborná verejnosť prestala pozerať z pohľadu psychológie a psychiatrie, slovo dostali genetici. Dlhé obdobie sa uvažovalo o tom, či nemôže v ľudskej DNA existovať gén, ktorý je príčinou opačnej sexuálnej orientácie. A síce vedci predpokladali, že toto nebude to správne vysvetlenie, pustili sa do rozsiahleho výskumu. Jeho výsledky publikovali len dnes v prestížnom časopise Science.
Žiadny spoločný gén zapríčiňujúci homosexualitu neexistuje. Taký je hlavný záver štúdie, v ktorej bolo zapojených pol milióna respondentov, ktorých výskumníci rozdelili na dve skupiny. Tých ktorí majú, alebo mali sexuálny vzťah s ľuďmi rovnakého pohlavia a na heterosexuálov. A pátrali. Vo vzorkách DNA hľadali gén, ktorý by sa vyskytoval u homosexuálov, no heterosexuáli by ho vo svojom genetickom kóde nemali. Márne. Homosexuálny gén jednoducho neexistuje.
Napriek tomu, že žiadny spoločný gén u homosexuálov vedci nenašli, nemožno tvrdiť, že genetika nehrá v sexualite človeka svoju úlohu. Vedci totiž pri výskume odhalili 5 krátkych úsekov DNA, ktoré nazývajú genetické markery a tie majú súvis so sexuálnou náklonnosťou k osobám rovnakého pohlavia. Dva z týchto markerov majú len muži, jeden iba ženy a ďalšie dva sú spoločné. Vedci veria, že sa minimálne jeden z mužských markerov spolupodieľa na hormonálnej regulácii a to preto, že súvisí so stratou vlasov. Jeden z markerov zrejme súvisí aj s čuchom, ktorý je pri sexualite taktiež veľmi významný. Výskumníci však podotýkajú aj to, že síce tieto markery súvisia so sexuálnou orientáciou, u homosexuálov vysvetľujú menej ako 1% prejavov správania.
Vedci pre vysvetlenie svojho výskumu a lepšej informovanosti zriadili aj vlastnú webstránku, kde popisujú, prečo vlastne výskum robili, na čo prišli, ale aj to kto výskum financoval. A síce úlohu genetiky v sexuálnych prejavoch a správaní človeka nevylučujú, s pomocou svojho výskumu celkom zmazali mýtus o akomsi homosexuálnom géne. Podotýkajú, že na sexualitu človeka vplýva obrovské množstvo faktorov, medzi ktorými zrejme najvýznamnejšie vystupujú prostredie, výchova, ale napríklad aj hormonálne prostredie v maternici počas prenatálneho vývoja.
Nahlásiť chybu v článku