Zem doslova horí: Tohtoročný júl bol najteplejším mesiacom v histórii meraní teplôt

Plánov, medzinárodných dohôd, strategických dokumentov a rečí ohľadom klimatickej krízy je nespočetne veľa. Je dobré, že sa o tom hovorí, no to, čo naša planéta potrebuje, sú odvážne a rýchle činy. 

Najnovšie údaje zozbierané Svetovou meteorologickou organizáciou ukazujú, že mesiac júl 2019 „sa prinajmenšom vyrovnal, ak aj neprekonal najteplejší mesiac v zaznamenanej histórii,“ hovorí generálny tajomník U.N. Antonio Guterres. Informuje o tom vedecký portál phys.org.

Šéf OSN sa pre novinárov vyjadril, že tohtoročné rekordné teploty v júli sú „ešte významnejšie, pretože predchádzajúci najteplejší mesiac, júl 2016, nastal počas jedného z najsilnejších El Niňo v histórii“, čo sa tento rok nestalo.

Guterres taktiež uviedol, že najnovšie údaje o počasí, vrátane zdrvujúcich teplotných rekordov od Nového Dillí a Anchorage (hlavné mesto na Aljaške), Paríža, Santiaga, Adelaide, Austrálie a Arktického kruhu znamenajú, že svet je na ceste od roku 2015 do roku 2019 za najteplejšími mesiacmi v zázname meraní.

Okrem znepokojujúcich informácií podal ľudstvu aj varovanie, že ak všetky národy nepodniknú okamžité kroky na riešenie klimatických zmien, extrémne poveternostné udalosti, ktoré sa teraz dejú, „budú iba špičkou ľadovca. A ľadovec sa rýchlo topí,“ dodáva.

Ďalej spomína, že úroveň arktického ľadovca je rekordne nízko a nedávna európska vlna horúčav zvýšila teploty v Arktíde a Grónsku o 10 až 15 stupňov Celzia.

Predstaviteľom vlád, podnikateľskej a občianskej spoločnosti odkazuje, že vstupenkou do boja protiti klimatickým zmenám by mali byť „odvážnejšie činy, omnoho väčšie ambície a nie len pekné reči.“

Cieľom Parížskej dohody o klíme z roku 2015 je zabrániť globálnym teplotám stúpať do konca storočia o viac ako 1,5 stupňa Celzia, aby sa predišlo najhorším účinkom zmeny klímy. Guterres povedal, že cieľ musí byť splnený.

Uvádza, že emisie skleníkových plynov, ktoré spôsobujú globálne otepľovanie sa musia do roku 2030 znížiť o 45 percent a „do roku 2050 potrebujeme uhlíkovú neutralitu“. Generálny tajomník dodáva, že si to bude vyžadovať rýchle a hlboké zmeny „v spôsobe podnikania, výroby energie, budovania miest a zásobovania sveta“.

Guterres vo svojej reči neostáva pesimistom a poukázal aj na inšpiratívne príklady z rôznych krajín. „Mnoho krajín – od Čile po Fínsko a od Spojeného kráľovstva až po Marshallove ostrovy – má konkrétne a dôveryhodné plány na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do polovice storočia.“

Poukazuje aj na pozitívnu iniciatívu krajín vo vysádzaní zelene. „A mnoho ďalších – v Etiópii, na Novom Zélande, na Fidži, v Pakistane – vysádzajú stovky miliónov stromov na odvrátenie odlesňovania a pútanie oxidu uhličitého z atmosféry.“

Vidíme stále viac inšpiratívnych príkladov ako bojovať za našu planétu, no musí ich byť omnoho viac, aby sme si ju dokázali uchrániť pred nami samotnými.

Pozri aj:

Francúzi kvôli horúčavám nedokážu chladiť jadrové reaktory. Západ Európy sa pečie v rekordných teplotách