Takáto malá doba ľadová spôsobila, že polárny kruh sa o čosi rozšíril a zasiahol rôzne kanadské oblasti, na ktorých sa permafrost dnes rozpúšťa. Ako však píše portál Science Alert, so stovkami rokov starým ľadom sa prebúdzajú aj organizmy, ktoré spali pod jeho povrchom. Evolučná biologička Catherine La Fargová sa bola lepšie pozrieť na topiaci sa permafrost, kde pozorovala najmä baktérie, machy a organizmy, ktoré tu prežili.
Svoje poznatky publikovala vo vedeckom časopise Science Direct, pričom podotýka, že tieto zistenia prepisujú to, čo poznáme pod termínom prežitie. Zombíci doby ľadovej môžu byť obyčajnými baktériami, ale aj mnohobunkovými organizmami. Nikto by nepredpokladal, že to, čo bolo kedysi živé, by mohlo prežiť niekoľko stoviek rokov pod permanentne zamrznutým ľadom. No predsa sa tak stalo.
Drsné podmienky
Svoje skúmanie La Fargová započala ešte v roku 2009, kedy bolo jej cieľom zdokumentovať vegetáciu, ktorá v dávnych dobách tvorila bežný ekosystém. Prežiť pod ľadom nie je ľahké. Mráz môžu totiž poškodiť bunkové membrány, čo má za následok poškodenie prirodzených biologických procesov. Machy a lišajníky, ktoré boli záujmom La Fargovej štúdie sa však dokážu adaptovať aj v drsnejších podmienkach.
Prastaré červy
Vrámci štúdie La Fargová zároveň oznámila, že sa jej podarilo z takmer metrovej hĺbky antarktického permafrostu vyslobodiť až 1500 rokov starý mach. Okrem iného sa tu však podarilo objaviť aj miniatúrne hlístovce. Jeden z nich mal byť dokonca starý až 41-tisíc rokov, čo z neho robí najdlhšie žijúceho živočícha na svete.
Podobne ako machy, aj hlístovce majú neuveriteľný dar – prežiť aj v tých najdrsnejších podmienkach. Sú zaznamenané situácie, kedy boli hlístovce objavené takmer 3 kilometre pod zemou v banskej šachte, kde museli čeliť deficitu kyslíka a obrovským teplám.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku