Najnovšia štúdia, ktorá hovorí o konci ľudskej populácie už v roku 2050, nie je len výmyslom niekoľkých ľudí s cieľom vystrašiť. Táto štúdia je podložená mnohými faktami a ak sa v najbližších rokoch neprijmú opatrenia a nevynaloží sa obrovské úsilie, klimatické zmeny sa môžu stať existenčnou hrozbou pre ľudskú civilizáciu, ktorú už nebudeme môcť vrátiť späť. Správu prináša portál ScienceAlert.
správy od nás budete mať ako prví.
O klimatických zmenách sa hovorí veľmi často. Najčastejšie o nich počúvame vtedy, keď sa topia ľadovce, umierajú živočíchy alebo so sebou prinášajú zmeny, ktoré pre našu planétu a takisto aj pre našu civilizáciu, nemajú dobré následky. Najnovšia správa, ktorú spoločne napísala bývalá výkonná moc v odvetví výroby fosílnych palív, je pokračovaním dokumentu s názvom “National Centre for Climate Restoration’s 2018”. V tomto dokumente sa zistilo, že klimatické modely často podceňujú tie najextrémnejšie scenáre.

Väčšina súčasných klimatických modelov je totižto konzervatívna a neberie do úvahy body zlomu a spätné väzby, ktoré by mohli otepľovanie zosilniť. Napríklad uvoľňovanie skleníkových plynov z rozmrazovania permafrostu či strata ľadovcov. Podľa bežného scenára z týchto klimatických modelov by otepľovanie do roku 2050 malo dosiahnuť zvýšenie o 2,4 °C. Ak sa však vezmú do úvahy spomínané cykly spätnej väzby, musí sa počítať s ďalšími 0,6 °C, ktoré súčasné modely nepredpokladajú.
Podľa scenára z najnovšej štúdie bude svet doslova uzamknutý v “skleníku”, kde 35 % rozlohy pôdy a 55 % svetovej populácie bude čeliť viac ako dvadsiatim dňom v roku smrteľným tepelným podmienkam, ktoré siahajú ďaleko za hranicu prežitia.
Celý takýto scenár vychádza z predpokladu, že sa naša planéta za nasledujúcich tridsať rokov oteplí o 3 °C. Okrem toho, že ľudská civilizácia, ako ju poznáme, zmizne, následky oteplenia sa odrazia aj inde.
Ekosystémy sa zrútia a to vrátane koralových útesov, amazonského dažďového pralesa a Arktídy. Severná Amerika bude trpieť ničivými požiarmi, horúčavami a suchom. Hladiny riek v Ázií sa drasticky znížia a rovnako sa zníži aj dostupnosť vody po celom svete. To ovplyvní približne 2 miliardy ľudí po celom svete.
A to stále nie je všetko. Zrážky v Mexiku a v strednej Amerike klesnú na polovicu, čo spôsobí, že poľnohospodárstvo nebude v takýchto suchých oblastiach vôbec životaschopné. Smrteľné vlny horúčav budú v niektorých oblastiach pretrvávať viac ako 100 dní v roku a viac ako miliarda ľudí sa bude musieť presťahovať.
Jediné riešenie, s ktorým prichádza štúdia, môže znieť dramaticky alebo veľmi znepokojivo, no je veľmi dôležité pre záchranu celej planéty. Týmto riešením je revolučná celosvetová energetická, priemyselná a ekonomická stratégia s nulovými emisiami uhlíka, zameraná menej na klimatické modely a viac na plánovanie scenárov.

Ako sám výskum poukazuje, klimatické modely sú síce pre výskum dôležité, no tieto nástroje sa často mýlia na strane opatrnosti a sústreďujú sa na polovičné výsledky. Ignorovaním katastrofických scenárov sme tak zle pripravení na neočakávanú udalosť, ktorú by sme mali skutočne vidieť.
“Na zníženie tohto rizika a ochranu ľudskej civilizácie je v nadchádzajúcom desaťročí potrebná masívna globálna mobilizácia zdrojov na vybudovanie priemyselného systému s nulovými emisiami a obnovy bezpečnej klímy,” píše sa v správe.
Správa ešte dodáva: “Treba poznamenať, že toto nie je ani zďaleka extrémny scenár. Oteplenie môže prekročiť aj spomínané 3 °C a môže sa pohybovať v rozmedzí od 3,5 °C do 4 °C.”
Aj napriek tomu, že takýto scenár poskytuje pohľad na svet plný chaosu a na ceste ku koncu ľudskej civilizácie a modernej spoločnosti, je dôležité o týchto zmenách vedieť a začať bojovať proti nim čo najskôr.
sciencealert.com
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
Na dne Liptovskej Mary zostali príbehy 13 obcí: Navštívili sme miesto, ktoré pripomína zmiznuté domovy

















Nahlásiť chybu v článku