V kontroverznej štúdii vedci vložili gény ľudského mozgu do opíc. Zlepšili im tým pamäť

Mnohých možno štúdia prekvapí, iní možno budú krútiť hlavami, no čínski vedci vďaka nej zistili ďalšie informácie, ktoré im pomáhajú posúvať sa ďalej vpred. Pre svoj výskum využili jedenásť opíc, do ktorých vložili ľudský gén MCPH1. Následne zvieratá po istú dobu sledovali až došli k niekoľkým záverom.

Štúdia, pri ktorej boli niektoré ľudské mozgové gény doslova vložené do mozgov opíc, bola vykonaná akadémiou vied s názvom Chinese Academy of Sciences‘ Kunming Institute of Zoology v spolupráci s americkými vedcami z University of North Carolina. V tomto experimente vedci testovali, či modifikované opice dosahovali v kognitívnych úlohách lepšie výsledky ako druhá skupina opíc, ktorá modifikovaná nebola. Výsledky štúdie, rovnako ako štúdia sama, boli publikované v National Science Review.

Do štúdie tak bolo zapojených jedenásť opíc, z ktorých však prežilo len päť dostatočný čas na to, aby boli ich schopnosti testované. Vďaka týmto piatim opiciam tak vedci prišli na to, že modifikované opice mali lepšie výsledky v pamäťových testoch v porovnaní so skupinou, ktorá nebola upravená o tento gén. Jeden z týchto pamäťových testov pozostával z toho, aby si zvieratá na nejaký čas zapamätali farbu a tvar stimulu, ktorý sa objavil na obrazovke.

Samozrejme, štúdia mala aj pár odporcov a ľudí, ktorí boli výslovne proti nej. Mnohé krajiny by dokonca takýto výskum ani len nedovolili, pretože prekračuje etické hranice. Ako uvádza portál Iflscience.com, Jacqueline Glover, bioetička z University of Colorado sa vyjadrila:

„Etické otázky sa týkajú toho, či je tento výskum dostatočne vedecky odôvodňujúci na to, aby sa použili zvieratá. Ak výskumné metódy nie sú schopné odpovedať na otázky, ktoré majú vedci, výskum by pokračovať nemohol.“

Podľa portálu Iflscience.com sa Jim Sikela z University of Colorado vyjadril: „Jedna z mnohých otázok, ktoré sa naskytli bola, či je vôbec nutné použiť opice.“ Ten totižto poukázal na to, že k dispozícií sú aj tzv. organoidy, modifikované bunky od ľudí aj šimpanzov, ktoré napodobňujú mnohé molekulárne a bunkové charakteristiky mozgu. Vedci však využívajú šimpanzie organoidy len ako alternatívu na získanie informácií o fungovaní ľudského mozgu.

„Usmernenia o používaní zvierat na výskumy sa líšia po celom svete, no existuje spoločný záväzok alebo pravidlo, ktoré znie, že zvieratá sa majú používať na výskumy len vtedy, ak neexistuje iná alternatíva. Na výskum by sa mal používať čo najmenší počet zvierat a takisto by mali byť používané humánne metódy výskumu,“ dodala Glover.

„Táto posledná požiadavka je obzvlášť náročná v tom, že vytvorenie humanizovaných opíc by mohlo byť samo o sebe neľudské kvôli fyzickým, psychickým a sociálnym škodám, ktoré so sebou prináša.“

Nakoniec však vedci prišli k záveru a získali niekoľko výsledkov. Tým prvým bolo to, že mozgy opíc sa v porovnaní s kontrolnou skupinou nelíšili vo veľkosti, ale v tom, ako dlho sa vyvíjali. Ich vývin bol totižto o niečo dlhší. „Jeden rozdiel medzi ľudskými a neľudskými primátmi spočíva v tom, že ľudia potrebujú omnoho dlhší čas na formovanie svojich neuro-sietí počas vývinu, čo značne predlžuje detstvo,“ píšu autori.

Analýzy mozgového obrazu a tkanivového rezu totižto naznačujú, že opice s ľudským génom boli oneskorené v neurálnom vývine a v procese tvorby membrán, ktorá sa obalí okolo nervových vlákien, aby sa urýchlil prenos nervových impulzov.

Tím sa ešte vyjadril: „Naše zistenia ukázali, že transgénne primáty majú potenciál poskytovať dôležité odpovede na základné otázky, ako napríklad čo robí vlastne ľudí jedinečnými, čo spôsobuje rôzne poruchy ako napríklad poruchy sociálneho správania, ktoré sú ťažké študovať inými spôsobmi. Takéto zistenia však musia byť vždy poriadne zvážené a to najmä kvôli etickým pravidlám.“

Pozri aj:

Sú prvé na svete a vzbudzujú znepokojenie. Čínski vedci vytvorili geneticky modifikované bábätká

iflscience.com