V obci Hozelec pri Poprade sa podaril archeológom unikátny nález. Počas výskumu v lokalite zvanej Dubina v zemnom vale objavili množstvo rôznorodého materiálu z viacerých časových období. Najhodnotnejší je však depot – poklad bronzových šperkov, ktorý predbežne možno datovať do strednej až mladšej bronzovej doby. Na sobotnej tlačovej konferencii v Hozelci to uviedol archeológ Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi Matúš Hudák s tým, že okrem toho sú zaujímavou súčasťou nálezu aj keltské spony.
3000 rokov stará koža
„Z mladších období sme našli napr. ostrohu, strelku a podkovy zo stredoveku, z novoveku sú to zase mince, napr. z roku 1616 tzv. solidus a rôzne šperky, nožíky a iné predmety, ktoré niekto zrejme stratil,“ priblížil Hudák.
Samotný poklad pozostáva zo šperkov v podobe bronzových špirálok a plechových lievikovitých záveskov, ktoré boli pravdepodobne do zeme uložené v koženom obale, na povrchu ktorého boli prišité tri bronzové puklice. Medzi puklicami a šperkmi sa zachovali aj zvyšky organického materiálu – kože, ktorá je stará približne 3000 rokov.
„Zvyšky kožených remienkov sa zachovali aj vo vnútri špirálok a záveskov. Už na začiatku sme videli, že v bezprostrednom okolí šperkov sa nachádza tmavšie sfarbená hlina, ktorá indikovala, že tam mohol byť rozklad organického materiálu,“ priblížila archeologička Mária Hudáková.
Pokročilé metalurgické technológie
Depot prepravili do Technického múzea v Brne, kde ho podrobili laboratórnemu skúmaniu a následnej konzervácii. „Vyžiadalo si to približne 80 hodín práce, počas ktorej sme jednotlivé artefakty očistili od nánosov,“ doplnil Martin Hložek z Metodického centra konzervácie Technického múzea v Brne. Dodal, že najvzácnejšie artefakty boli vyrobené z bronzu, sú na nich však viaceré unikátne záležitosti. Lievikovité závesky sú vyrobené z bieleho kovu a bronz ako zliatina medi a cínu má obvykle zlatú farbu.
„Tu buď pomerom jednotlivých prvkov mohol vzniknúť biely kov, alebo boli tie technológie už také pokročilé, že vyvolali ten biely kovový vzhľad napr. leptaním v nejakej organickej kyseline alebo zahriatím na určitú teplotu a cín vystúpil na povrch toho predmetu. Je to teda určite dôkaz pokročilých metalurgických technológií, ktoré ľudia nepoužívali často a je to teda unikátne,“ zdôraznil Hložek.
Nevyčísliteľná hodnota
Význam hozeleckého pokladu podľa archeológov ďaleko presahuje hranice regiónu a unikátnym ho robí najmä skutočnosť, že je to pravdepodobne iba druhý nález kože z doby bronzovej na území Slovenska. V tomto prípade išlo o vôbec prvý takýto výskum Múzea Spiša za posledných 40 rokov. Realizovali ho od apríla do júla tohto roku, pričom unikátny poklad objavili archeológovia v podstate na začiatku. Hudáková dodala, že to bola do istej miery náhoda a z objavu sa veľmi potešili.
Výskum začali realizovať v rámci prípravy monografie obce Hozelec. Jej starosta Jozef Pavligovský vyzdvihol prácu Múzea Spiša a dodal, že tento objav je pre dedinku so 770 obyvateľmi veľká vec a určite sa podarí ju tak spropagovať aj za hranicami regiónu.
Historická hodnota pokladu je podľa archeológov nevyčísliteľná. Riaditeľka Múzea Spiša Zuzana Krempaská dodala, že nález umiestnia v zrekonštruovanom Provinčnom dome v Spišskej Novej Vsi.
„Moja skúsenosť je, že šťastie praje pripraveným a ešte viac, keď sú v správnom čase na správnom mieste. V lokalite sme pracovali 66 dní a výsledok bol spravodlivou odmenou,“ konštatovala s tým, že nálezom pokladu získalo múzeum jedinečné zbierky, ktoré budú prezentované v pripravovanej stálej expozícii História Spiša.
Nahlásiť chybu v článku