Keď sme vám minulý rok priniesli správy o rozkvitnutej púšti Atacama, ktorá sa po výdatných dažďoch premenila z jednotvárnej krajiny na prekrásne lúky plné kvetov, netušili sme, aký mala táto udalosť dopad na celý ekosystém. V tom čase to ešte netušili ani vedci. Preskúmaním pôdnych vzoriek na jednom z najsuchších miest našej planéty však zistili, že voda tu neznamená život, ale smrť.
správy od nás budete mať ako prví.
Atacama je najsuchšou a najstaršou púšťou planéty. Nachádza sa na západnom pobreží Južnej Ameriky a v jej najhlbších častiach neboli dodnes zaznamenané žiadne meteorologické zrážky. Nepršalo tu tak stovky, možno i tisíce rokov. Aj v jej okrajových častiach dosahuje pojem sucho extrémny význam. Príchodu mračien z východu bránia vysoké Andy, smerom od západu, mračná späť do oceánu vracia studený Peruánsky prúd. Atacama je tak „pevnosťou“, kde zaprší len výnimočne.
Smrtiaci dážď
Na prvé počutie to nedáva logiku. Základným predpokladom pre existenciu života na Zemi je voda v kvapalnom skupenstve. Aj zábery z Atacamy z roku 2015 a neskôr aj z roku 2017 ukazujú, že po výnimočných zrážkach, ktoré Atacamu zasiahli sa púšť prebrala k životu. Fotografie rozkvitnutých kvetov však zatienili niečo, čo si všimli až astrobiológovia. Skutočný život, ktorý sa za milióny rokov prispôsobil extrémne aridnému prostrediu, po dažďoch vymieral.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
„Keď v Atacame zapršalo, dúfali sme, že to púšť preberie k životu. Namiesto toho sme však zistili, že dážď v extrémne aridnom jadre púšte spôsobil masové vyhynutie väčšiny domorodých mikrobionálnych druhov“ povedal astrobiológ Alberto Fairén. V Atacame sa po dažďoch stratilo od 75% do 87 % populácie mikroorganizmov. Nasvedčuje tomu porovnanie vzoriek pôdy odobrané pred a po výdatných zrážkach.
Príčinou je osmotický šok
Vo vzorkách pôdy odobraných v čilskom regióne Yungai, ktorý tvorí jadro Atacamskej púšte, identifikovali vedci pred zrážkami celkom 16 rôznych druhov mikroorganizmov. Po výnimočných dažďoch, ktoré aj v srdci púšte vytvorili na krátku dobu vodné lagúny, sa vo vzorkách pôdy našli už len 2 popr. 4 druhy mikroorganizmov. Príčinou masového vymierania je podľa odborníkov tzv. osmotický šok. Zvýšené množstvo vody a vlhka zvýšilo vo vode koncentráciu rozpustných látok, čo spôsobilo zmenu vstrebávania vody samotnými bunkami. Kým väčšina organizmov disponuje rôznymi formami ochrany pred týmto javom, mikroorganizmy žijúce v extrémne aridnych podmienkach v jadre Atacamy zjavne nie.
Vedcom sa tak z pôdnych vzoriek podarilo objaviť zaujímavý fenomén a prípad, kedy voda nie je životodarná, ale naopak prináša smrť. Zistenia by však mohli aplikovať aj s oveľa širším záberom. Astrobiológovia tvrdia, že detailné porozumenie prírodným procesom v Atacamskej púšti môže pomôcť aj v pochopení potenciálneho života na Marse. Podmienkami sa totiž púšť v Južnej Amerike nápadne podobá na Červenú planétu.
ScienceAlert, celá štúdia dostupná v Scientific Reports
Nahlásiť chybu v článku