Na Zemi nie je nič zbytočné. Tak je to aj v prípade Antarktídy, najjužnejšieho kontinentu, ktorý spolu so severným pólom pomáha udržovať stabilnú klímu na našej planéte. Avšak topenie polárnych čiapok bude mať negatívny dopad pre celé ľudstvo. Vedci nedávno totiž zverejnili scenáre nelichotivej budúcnosti tohto večne ľadového kontinentu, ktoré by sme všetci mali brať na vedomie.
správy od nás budete mať ako prví.
Klimatické zmeny nastávajú s čoraz väčšou intenzitou a vedci bijú na poplach. Pravidelne upozorňujú na to, čo a deje okolo nás. Nedávno v časopise Nature zverejnili štúdiu, ktorá má za úlohu ukázať dva najpravdepodobnejšie scenáre toho, ako bude vyzerať Antarktída v roku 2070.
Ničíme si to, čo nás najviac chráni
Nemalú úlohu v globálnom otepľovaní má ľudský faktor. Masívne využívanie neobnoviteľných zdrojov paliva, čoraz rozširujúca industrializácia či odmietanie protiopatrení, ktoré by aspoň trochu zmiernili dôsledky, sú smutnou realitou. Vedci v štúdii však upozornili na to, že v Antarktíde sa len za posledných 25 rokov roztopilo viac ako 3 bilióny ton ľadu a všetko nasvedčuje tomu, že tento trend bude pokračovať.
V roku 1950 bola síce podpísaná Dohoda o ochrane Antarktídy, ktorá výrazne obmedzuje nielen rybolov v tejto oblasti, ale aj vedecké výskumy, no to je primálo na to, aby sa zabránilo nezvratnému procesu topenia ľadovcov, ktorý stále naberá na intenzite. Aká bude budúcnosť tohto kontinentu, však z veľkej miery závisí na samotných ľuďoch. Konieckoncov, na to upozornili i vedci v tejto znepokojivej štúdii, pričom počítali s dvomi najpravdepodobnejšími scenármi.
Scenár „vysokých emisií“
V tomto scenári Dohoda o ochrane Antarktídy v roku 2070 stratí platnosť, planéta sa oteplí o 3 stupne Celzia, pričom sa hladina svetových oceánov v dôsledku topenia ľadovcov zdvihne o niekoľko desiatok centimetrov. Predpokladá sa, že množstvo ľudí na planéte presiahne hranicu 10 miliárd a ľudia budú nútení hľadať zdroje i na tomto, doposiaľ chránenom kontinente. Pre prírodu, ktorá doposiaľ bola vo veľkej miere chránená, to nebude mať dvakrát pozitívny vplyv.
To, že niektoré prímorské štáty budú bojovať so záplavami, je viac ako isté. Otázna ostáva len intenzita a veľkosť týchto záplav.
Scenár „nízkych emisií“
Tento scenár sa pokúša na celý problém pozrieť z trošku pozitívnejšieho hľadiska. Vychádza z predpokladu, že sa nám podarí, a to aj vďaka Parížskej dohode, udržať zvýšenie globálnej teploty pod 2°C. Skupina vedcov by tu vytvorila akýsi medzinárodný tím, v ktorom by sa každý snažil spolupracovať, a tak hľadať riešenie, ktoré by pomohlo pri riešeniu klimatických zmien.
Antarktída je neprebádaná, čo v budúcnosti môže vedcom otvoriť nové možnosti pri štúdii neznámych druhov rastlín, ktoré môžu mať široké využitie nielen na poli medicíny, ale i v rôznych ďalších oblastiach.
No napriek tomu ani tento scenár by nebol až taký ružový, ľudia by sa museli naďalej snažiť znižovať emisie, pomáhať k regulácii ozónovej diery, pretože topenie ľadovcov by pokračovalo i naďalej.
S vysokou pravdepodobnosťou to bude úplne inak
Vedci však upozorňujú na to, že podobná situácia v minulosti ešte nenastala, a tak sa nemajú o čo oprieť. Predovšetkým poznatky z minulosti nám pomáhajú predvídať budúcnosť. Sami sú si vedomí toho, že pravdepodobne ani jeden z týchto scenárov nenastane a skôr nás čaká niečo medzitým.
Vedci pripúšťajú, že roztápanie sa Antarktídy by do konca tohto storočia mohlo zvýšiť hladinu svetových oceánov o 16 centimetrov. K tomuto negatívnemu fenoménu prispieva i topenie ľadovcov na iných miestach planéty. Pri najdesivejšom možnom scenári, teda ak by sa roztopil všetok antarktický ľad, by hladina svetového oceánu narástla o neuveriteľných 58 metrov.
„Čo sa stane v Antarktíde, stane sa na celom svete,“ tvrdí Siebert, jeden zo spoluautorov štúdie. Vedci vyzývajú ďalších špecialistov na spoluprácu, pretože chcú urobiť všetko preto, aby raz už nebolo neskoro. Vo svetle nových informácií totiž to tvrdenie „po nás potopa,“ nemusí byť len v prenesenom význame.
popsci.com
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorovNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku