Samozrejme každého zaujíma iný okruh tém. Niekomu idú lepšie vedy humanitné, inému zas prírodné. Istý študent z americkej Oklahomy v tom má jasno. Počas vyučovacej hodiny prišiel na zásadný objav v oblasti chémie. Prišiel na to, že uhlík, ktorý sa nachádza takmer všade okolo nás, sa môže formovať až do siedmych väzieb. Doposiaľ sme si však mysleli, že uhlík môže mať len štyri väzby.
správy od nás budete mať ako prví.
Uhlík je základom všetkého živého. A nielen to. Tvorí značnú časť alkoholu, diamantov či DNA. Existujú však situácie, ktoré môžeme považovať za výnimku. Keď sa uhlík sformuje do viac ako štyroch väzieb, hovoríme o uhľovodíku. Už v 50. rokoch minulého storočia sa vedelo, že uhlík môže mať v istých prípadoch päť väzieb. A v roku 2016 preukázal nemecký tím vedcov, že ich môže byt dokonca až šesť. Práve táto štúdia tvorila základ pre študentovu objav.
Doktor AK Fazlur Rahman na strednej škole vied a matematiky v Oklahoma City, vysvetľoval svojim žiakom chemické väzby. Ako pomôcku si vzal zmieňovanú štúdiu a od svojich žiakov chcel, aby pouvažovali nad možnosťou, že uhlík môže mať šesť väzieb. Jeden z jeho študentov, George Wang, si to však nielen predstavil, ale toto číslo aj v praxi prekonal. Dr Rahman následne požiadal študenta, aby mu ukázal jeho výpočty. Tie boli bezchybné.
A keby len to. Na jednej strane preukázali stabilitu siedmych väzieb v uhlíku, no popri tom dokázali aj to, že osem by už bolo priveľa a uhlík by bol nestabilný. Tým George zároveň stanovil aj limit pre počet chemických väzieb v uhlíku. Následná štúdia preukázala, že z atómov uhlíka je možné vytvoriť pyramídový tvar. Pre ten by tvoril základ hexagonálny kruh a vrchol by ich všetky spájal dohromady. Keďže každý uhlík by bol prepojený s atómom vodíka, tento tvar dokazuje možnosť siedmych väzieb.
Objav študenta z Oklahomy je naozaj revolučný. A je obdivuhodné, že čosi také dokázal, kým ešte sedel v školskej lavici. Jeho objav môže viesť k desiatkam ďalších, keďže v zásade mení to, čo sme si doposiaľ mysleli. V Georgovej štúdii sú zmienené aj nové možnosti chemickej syntézy, takže svet vedy sa vďaka nemu má skutočne na čo tešiť.
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku