Odkedy sa človek usadil a začal sa venovať poľnohospodárstvu, túži ovládať silu počasia. Prvotné spôsoby spočívali v „podplácaní“ bohov, no neboli veľmi úspešné. Až nový vek, rozvoj vedy a technológií priniesli prvé úspechy. Medzi prvé zariadenia, ktoré údajne dokážu ovládať počasie, patrí aj protiľadovcové delo. Po sto rokoch nikto nevie či skutočne funguje, no stále sa používa. A to aj na Slovensku.
Protiľadovcové delo vzniklo koncom 19. storočia. Ide o zariadenie v tvare lieviku či kužeľa, v ktorého spodnej časti dochádza k reakcii výbušnej zmesi acetylénu a kyslíka. Reakcia vytvorí energiu, ktorá sa v kuželi mení na tlakovú vlnu. Tá následne z kužeľa v sprievode hlasného zvukového efektu uniká a šíri sa smerom do oblakov a prerušuje rastovú fázu krúp. Zariadenie teda údajne dokáže ochrániť okolie pred krupobitím. Jeho využitie je teda zrejmé. Poľnohospodárstvo.
Sila ľadovca bola, je a navždy bude pre poľnohospodárov ničivá. Krupobitie vzniká rýchlo, trvá krátko a jeho následky na úrodu sú katastrofálne. Najmä preto koncom 19. storočia vzniklo zariadenie s názvom protiľadovcové delo. Delo je potrebné spustiť nejaký čas pred blížiacou sa búrkou. Tlaková vlna potom zastaví vznik krúp v oblakoch. Zrážky po „začarovaní“ počasia spadnú na úrodu v podobe vody, alebo snehu. Geniálny vynález. Ale funguje vlastne? Nevedno.
Po prvý raz bolo protiľadovcové delo použité koncom 19. storočia v Taliansku. Za jeden rok sa počet zariadení v krajine zvýšil 5-násobne. Taliansky poľnohospodári videli v delách nádej. Tá však vyhasla v rokoch 1902-1904, kedy Taliansko postihlo niekoľko veľkých a ničivých krupobití, ktoré napriek zariadeniam pripravili poľnohospodárov o úrodu. Protiľadovcové delá upadli do zabudnutia.
Až oveľa neskôr zažilo toto záhadné zariadenie svoje znovuvzkriesenie. Mohli za to americkí poľnohospodári, ktorí sa o mnoho rokov neskôr dopočuli o európskom vynáleze, ktorý dokáže ovládať počasie. V súčasnosti sú Spojené štáty najväčším trhom poľnohospodárov vyhľadávajúcich protiľadovcové delá. Ich odbyt uspokojuje výroba z Nového Zélandu. Napriek tomu ani po viac ako 100 rokoch nie je jasné, či zariadenie skutočne funguje.
O funkčnosti protiľadovcových diel nehovoria žiadne vedecké dôkazy. Mnohí poľnohospodári, ktorí zariadenia využívajú vás presvedčia, že skutočne fungujú. Napriek tomu meteorológovia tvrdia, že ide o nezmysel. Počasie je premenlivé a nekontrolovateľné. Nesúhlasila by však s nimi spoločnosť Nissan, ktorá vo výrobnom podniku v americkom Mississippi tiež chráni vyrobené autá protiľadovcovými delami. Za funkčnosťou zariadenia si stojí aj slovenská spoločnosť Plantex, ktorá sa na západnom Slovensku venuje pestovaniu najrôznejších druhov ovocia. Aj oni svoju úrodu pred krupobitím chránia rozporuplnými protiľadovcovými delami. Nuž, ľudia veria aj väčším hlúpostiam.
wikipedia.org, amusingplanet.com
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku