Ostrov Nauru, ktorý sa nachádza v Oceánii, nenájdete na bežnej mape. Na to, aby ste našli tento malý fľak, budete potrebovať trošku podrobnejšiu mapu. Ostrov o rozlohe stredných slovenských miest však doposiaľ púta pozornosť. Do dejín sa (ne)slávne zapísalo ťažbou fosfátov, ktorá sa mu stala osudným. Dnes vám prinášame 10 faktov o tomto netradičnom ostrove, ktoré však určite stoja za pozornosť.
správy od nás budete mať ako prví.
Čo všetko za dá stihnúť za tri desaťročia? Z bábätka vyrastie muž, ktorý má o svojom živote už akú-takú predstavu. Technologický rozvoj ide raketovou rýchlosťou, na Zemi pribudne pár miliárd obyvateľov. A z bohatého ostrova, ktorý sa nachádza na polceste medzi Havajom a Austráliou sa stane krajina, ktorá bojuje s chudobou. Áno, je to bohužiaľ tak. Čo všetko má Nauru za sebou?
Z vrcholu na absolútny ekonomický chvost
V roku 1980 bol Nauru považovaný za jednu z najprosperujúcejších krajín. Tento rok sa však zaradila k piatim najchudobnejším krajinám planéty. Môže za to práve fosfát. Ako každá nerastná surovina, aj on sa raz vyťaží. A na maličkom ostrove sa ťaží už vyše 90 rokov. Čo bude však s ostrovom, na ktorom už nebudú mať čo vyťažiť? Stane sa bohužiaľ ekonomicky nepotrebným. Ostrovania majú z ťažby čoraz menšie zisky.
Na ostrove nežije ani 10-tisíc obyvateľov, ktorým však v súčasnosti nemáme čo závidieť. Kedysi, v časoch najväčšieho ekonomického zisku v osemdesiatych rokoch, sa vláda o obyvateľov starala. Mali zadarmo lekársku starostlivosť, nemuseli platiť žiadne dane a k zubárovi si pokojne mohli odskočiť aj do Austrálie. Okrem toho nemali núdzu o kultúrny program a divadelné predstavenia. Nečudo, veď napríklad v roku 1976 príjmy ostrova za ťažbu dosiahli 2,6 miliárd dolárov a to z ostrovanov spravila doslova boháčov. Otázka však je, naozaj to stálo za to?
Mesačná krajina
Pod mesačnou krajinou si v tomto prípade nemôžeme predstavovať nič romantické. V dôsledku ťažby fosfátu z ostrova za tridsať rokov zmizla takmer všetká zeleň. 80% plochy ostrova sa zmenilo na obrovské ťažisko, pričom ľudia žijú len na pobreží ostrova. Okrem toho, v dôsledku ťažby utrpel ekosystém, ktorý sa z tak veľkého zásahu sotva v blízkej budúcnosti spamätá. Obyvatelia tu majú problém s pitnou vodou a na ostrove sa nedá pomaly nič dopestovať. A to vďaka ťažbe i suchému podnebiu.
Sex po telefóne je obľúbenou zábavkou miestnych obyvateľov
Tí sa na ostrove asi niekedy poriadne nudia. Preto neváhajú volať na audiotextové linky, ktoré ponúkajú erotické služby pre dospelých. Len v roku 2000 miestni obyvatelia volali na tieto čísla viac ako 1 900-krát. To je takmer jedna pätina obyvateľstva. Asi sa poriadne nudia.
Smrť na jazyku
Ostrovania podľahli nezdravému životnému štýlu. Z Austrálie či Havaja sa vo veľkom dovážajú zásoby hamburgerov, čipsov, piva či koly. Preto nečudo, že obyvateľov trápi cukrovka či vysoký krvný tlak. Na zdraví im nepridáva ani fakt, že väčšina obyvateľov prakticky nikde nepracuje. Spolieha sa na pasívne príjmy z ťažby guana, ktoré sa zanedlho úplne minú.
Nočná mora utečencov
Na ostrove neraz končia utečenci, ktorí túžili po lepšom živote v Austrálii. Tamojšia vláda ich však presunula práve na ostrov Nauru, kde čelia chudobe, nezamestnanosti a zlým životným podmienkam. Na kedysi najbohatšom štáte na svete nie je čo robiť. Miestni sa síce snažia rozbehnúť turizmus, no ostrov, ktorý je plný kráterov po ťažbe, cudzincov až tak neláka.
Kedysi najbohatšia krajina svete smutne doplatila na ziskuchtivosť a zlé rozhodnutia. Vďaka nim trpí celá krajina. Treba však veriť, že ostrovu sa predsa len podarí prebudiť sa zo zlého sna.
unbelievable-facts.com
Nahlásiť chybu v článku