Podarilo sa mu zachrániť 75 amerických vojakov v roku 1945, čo by sa dalo za normálnych okolností považovať za hrdinský čin. Desmond to tak však nikdy nebral. Hovorieval, že robí len to, čo je správne. Nikdy so sebou nenosil zbraň. Aj keď je to zvláštne vzhľadom k tomu, že pôsobil počas vojny a dokonca v jej epicentre, no Desmond veril, že jeho prácou je zachraňovať životy, nie ich brať. Tento rok sa dostal do kín film s názvom Hacksaw Ridge, ktorý mapuje jeho úžasný príbeh.
Desmond od mala disponoval veľkým množstvom empatie. Keď bol ešte v tínedžerskom veku, kráčal 10 kilometrov, aby mohol darovať krv úplnému cudzincovi, o ktorom sa dopočul v rádiu. Jeho averzia voči zbraniam sa viazala k jeho skúsenosti z detstva, keď jeho opitý otec vytiahol pištoľ na strýka počas hádky, aby dokázal svoju pravdu. Situácia našťastie dopadla dobre, no Desmonda to poznačilo na celý život.
Desmond Ross sa chcel stať vojakom, avšak jeho odmietavý prístup voči zbraniam mu zabezpečil nepeknú nálepku, kvôli ktorej sa ho velenie chcelo zbaviť. Namiesto toho, aby bojoval sa teda stal medikom. Desmond bol v kolektíve šikanovaný len pre fakt, že nechcel nosiť zbraň. Nikto ho nemal rád a nikto s ním nechcel mať nič spoločné. Veril však, že jeho poslaním je slúžiť Bohu a vlasti, a preto sa nevzdal a pokračoval za tým, čo si zaumienil.
Keď nastala akcia, dnes známa ako Hacksaw Ridge, Desmond sa preukázal ako hrdina. Počas tohto brutálneho masakru zahynulo ohromné množstvo vojakov, no Desmond sa pričinil o veľmi podstatné číslo zachránených. Pôvodný plán Japoncov počas tejto akcie bolo počkať na Američanov a dokaličiť ich. To však ešte netušili, že Amerika má v zálohe Desmonda. Bez toho, aby sa Desmond pričinil o jedinú smrť, zachránil desiatky vojakov. A to takých, ktorých by ostatní nechali napospas osudu.
O niekoľko týždňov na to sa Desmond ocitol v boji znova. Tentokrát stanicu na ktorej pôsobil zasiahol granát, ktorý padol medzi niekoľkých pacientov. Pokúsil sa ho odkopnúť, no granát vybuchol a poškodil mu obe nohy. Svoje rany si ošetril sám. Po piatich hodinách konečne dorazili vojaci s nosidlami. Namiesto toho, aby sa Desmond nechal odniesť uvoľnil ich zranenému vojakovi.
Kým čakal na pomoc, zasiahol ho sniper, ktorého guľka mu rozdrvila všetky kosti v jeho ramene. Desmond sa potom plazil 300 metrov, no za ten čas si neuvedomil, že cestou vytratil Bibliu, ktorú nosil neustále so sebou. Po tomto hrdinskom čine si Desmond konečne získal uznanie ostatných vojakov. V nemocnici dostal medailu za česť. Vtedy mu povedal prezident Spojených štátov, Henry Truman, veľmi cenné slová. „Skutočne si ju zaslúžite. Nosiť túto medailu považujem za väčšiu česť ako byť prezidentom.“
O niekoľko dní na to, dostal Desmond späť aj svoju Bibliu. Po očistení územia od japonských vojsk sa vydal každý schopný muž jeho knihu hľadať, čo sa nakoniec aj podarilo. Naveky poznačený jazvami a traumou sa Desmond dožil 87 rokov, no jeho pamiatka s nami zostane naveky.
all-that-is-interesting.com
Nahlásiť chybu v článku