V Československu experimentovala armáda s LSD v priamom prenose. Bizarné zábery ukazujú vojakov pod vplyvom drogy

Stále mimoriadne obľúbená a rozšírená droga, ktorú chce vyskúšať mnoho ľudí. Reč je o LSD – dietylamid kyseliny lysergovej, možno najsilnejšej psychoaktívnej látke na svete. Má mimoriadne silné halucinačné účinky, vďaka ktorým si obdobie najväčšej slávy zažila v časoch hippies. Keď sa po páde železnej opony rozšírila aj na naše územie, len málokto vedel, že sa len vracia tam, kde bola kedysi v obrovských množstvách produkovaná.

K objaveniu došlo v roku 1938 švajčiarskym chemikom Albertom Hofmannom z firmy Sandoz. Stačilo, že v laboratóriu nevedomky kúsok drogy požil a cesta domov na bicykli sa premenila na halucinogénny výlet. Prišiel tak na účinky látky, ktorá na svojej obľúbenosti ani po rokoch nestratila. Práve kvôli jej extrémne silným účinkom – na vytvorenie halucinácií stačí mikrogramové množstvo, droga zaujala aj viaceré krajiny, medzi nimi aj Československo.

Začalo to v roku 1952, kedy pražskému psychiatrovi Jiřímu Roubíčkovi prišla zásielka zo švajčiarskej farmaceutickej firmy Sandoz, ktorá hľadala využitie pre vynájdenú drogu so silnými halucinačnými účinkami a núkala ju známym európskym psychiatrom. Počas 50. rokov v komunistickom Československu začalo veľké experimentovanie, o ktorom sa písalo aj v knihe Experimentální psychosy.

Najčastejšie účinky sú halucinácie, niekedy šlo o vidiny dvoch párov očí, inokedy bol dotyčný presvedčený, že žalúdkom počuje farby. Nebezpečné však boli silné spomienky z detstva, ktoré okrem pocitov blaženosti priniesli aj hrôzostrašné vidiny, traumy z detstva, návaly úzkosti, depresie a zúrivosť. Droga bola príliš nevypočítateľná a ako psychiatrický liek vykazovala neisté výsledky. Tí, ktorým sa krátkodobo polepšilo, zažívali relapsy a terapia končila v slepej uličke.

LSD však neostalo len pri testovaní na alkoholikoch a duševne chorých ľuďoch v ústavoch. Začalo sa u nás masovo vyrábať. „Skutočnosť, že Československo bolo jedným z najväčších producentov a vývozcov veľmi kvalitného LSD, pravdepodobne nie je veľmi známa,“ píše sa v správe o stave drogovej scény za rok 2014 z dielne Národnej kriminálnej agentúry.

Stali sme sa najväčším producentom LSD a pod záštitou Štátnej bezpečnosti sme ju vyvážali do Veľkej Británie, Kanady či Spojených štátov amerických. Obchod prekvital, kým ho kvôli negatívnym účinkom nezakázali v západných krajinách a od roku 1974 aj v Československu. Jeho silu a potenciál si však všimli aj zástupcovia vojenských zložiek, ktorí sa ho rozhodli využiť.

Za čias studenej vojny bola akákoľvek zbraň navyše prínosom. Skrytá sila LSD bola v schopnosti odstaviť obrovské masy ľudí, keďže jeden gram môže spôsobiť halucinácie až u desaťtisíc ľudí. Údajne existoval plán aplikovať drogu do pitnej vody a celé mestá by tam boli pod vplyvom halucinácií. Film Experiment z roku 1969 dokonca zobrazuje štyroch príslušníkov socialistickej ľudovej armády, ako pijú pohár vody ochutenej „štipkou“ LSD, po čom sa zmenia na rozosmiatych chlapcov, ktorí vydávajú nezmyselné rozkazy.

Hovorilo sa aj o vojenskom využití drogy priamo na nepriateľskú armádu. Nemuselo dôjsť k žiadnym krvavým bojom, stačilo by, ak by generálny štáb alebo celý pluk pil kontaminovanú vodu. Bol by tak vyradený z boja a len veľmi ťažko by sa mu robili realistické rozhodnutia či koordinovala činnosť vojakov. Druhou možnosťou bolo použiť drogu ako určitú formu séra pravdy, ktoré by sa mohlo používať na väzňov.

Koniec pokusov s LSD prišiel oficiálne v 80. rokoch spolu s koncom studenej vojny. Paradoxne, až po páde železnej opony sa táto droga dostala aj medzi „bežných“ spotrebiteľov našej krajiny, pre ktorých predstavovala nový druh zábavy. Len málokto by si však počas búrlivých 90. rokov povedal, že sme kedysi patrili k najväčším producentom tejto psychedelickej látky.

Pozri aj: Dala si LSD a potom išla do kostola. Vznikla z toho táto kontroverzná fotoséria, ktorá rozdelila ľudí na dva tábory

slovenskobezdrog.sk