NASA slávi ďalší úspech. Vesmírna sonda Juno, vyslaná na preskúmanie Jupitera, sa dostala do blízkosti 9-tisíc kilometrov, vďaka čomu dokázala zachytiť priblížené fotky tých najväčších krás Jupitera, na ktoré sme čakali veľmi dlho. Obrovský hurikán nazvaný Veľká červená škvrna sa pohybuje po atmosfére po celé storočia, no stále je pre nás záhadou.
Po celé generácie si ľudia nevedeli vysvetliť, ako táto škvrna vznikla a aké je jej fyzikálne správanie. Prvé potvrdené spozorovanie tejto zvláštnej búrky je datované do roku 1665, kedy si ju všimol Giovanni Cassini, hoci žiadny iný astronóm ju nevidel znova až do roku 1830. Možno na pár generácií zmizla, možno ide o úplne iný úkaz. V každom prípade Jupiterova škvrna od vtedy priťahuje pozornosť astronómov.
Ohromujúce sú najmä jej čísla. Je to anticyklón, ktorý by zhltol Zem a so svojím priemerom 16 350 kilometrov by rýchlosť vetra dosahovala až 645 kilometrov za hodinu. Hrdzavá farba je jednou zo záhad, ktoré si výskumníci nevedia vysvetliť a dúfajú, že vďaka novým fotografiám sa to konečne podarí. Atmosféru Jupitera tvorí najmä amoniak, hydrogénsulfid amónny a voda, no nie je úplne jasné, aká reakcia spôsobuje sfarbenie načerveno a naoranžovo.
Dôležitou otázkou tiež je, ako si búrka udržiava svoju silu. Na Zemi rozdiely medzi tekutým a pevným povrchom a atmosférou spôsobujú to, že búrky sa rozplynú po niekoľkých dňoch či týždňoch. V porovnaní s tým sa zdá takmer nemožné, aby takéto počasie vydržalo storočia.
V roku 2016 si astronómovia všimli, že je teplota nad škvrnou o niečo vyššia než okolité mračná, čo vyzerá ako príliš zvláštna náhoda. „Konečne máme kvalitné fotografie tohto ikonického hurikánu. Nejakú chvíľu nám bude trvať, kým dokážeme zanalyzovať všetky údaje nielen z JunoCam, ale aj z ôsmich ďalších pomocných zariadení. Dúfame, že to prinesie nové informácie, ktoré môžu ovplyvniť ďalší výskum Veľkej červenej škvrny,“ vyjadril sa výskumník Scott Bolton zo Southwest Research Institute v San Antoniu.
sciencealert.com
Nahlásiť chybu v článku