Foto: Ilustračné (Unsplash, Pixabay)

Ako vyzerá dnešná spoločnosť, ak sa na ňu pozrieme cez niekoľko zaujímavých štatistík? 

Pred niekoľkými desaťročiami vyzeral život na Slovensku celkom inak. Bol jednoduchší, niekto by možno povedal, že stereotypnejší, ľudia sa viac stretávali s rodinou a voľný čas trávili poväčšine spoločne. Dnes je všetko inak. Život je rušný, prirýchly, na rodinu a priateľov často nemáme čas a ten, ktorý netrávime v práci môžeme využívať toľkými spôsobmi, že si niekedy nevieme až vybrať. Ako vyzerá dnešná spoločnosť, ak sa na ňu pozrieme cez niekoľko zaujímavých štatistík? 

S rodinou a priateľmi sa stretávame často

Na prvý pohľad by sa zdalo, že medziľudské vzťahy a proces socializácie po páde socializmu utrpeli. Prišla nová, moderná doba, ktorá je plná pracovných povinností, sociálnych sietí či počítačov. Štatistiky Eurostatu však ukazujú jasne. S rodinou, známymi a priateľmi sa aj dnes stretávame pomerne často. Dokonca patríme z tohto uhľa pohľadu k najsocializovanejším krajinám Európskej únie.

Na každodennom poriadku sa s priateľmi, známymi a rodinou stretáva až 24,9% Slovákov. To je číslo, ktoré ďaleko prevyšuje priemer celej Európskej únie (15%). V celej únii by ste našli len štyri štáty, kde sa denne ľudia so známymi stretávajú vo väčšom pomere. Najviac Slovákov a Sloveniek sa so svojimi priateľmi a rodinou stretáva raz za týždeň 32,9%. Presne 23% v prieskume uviedlo možnosť niekoľkokrát za mesiac.

Foto: Interez.sk (dáta Eurostat)

So susedmi sa nekamarátime

Asi pred dvoma týždňami sme prostredníctvom článku o výhodách, ktoré prinášajú susedské vzťahy urobili medzi vami, našimi čitateľmi, malú anonymnú anketu. Prostredníctvom nej sme zisťovali, aké sú susedské vzťahy na Slovensku. Jednoduchý záver, ktorý sa dá z výsledkov ankety vyčítať už na prvý pohľad znie, že svojich susedov síce poznáme, no bližšie vzťahy s nimi vo väčšine prípadov neudržujeme.

Foto: Interez.sk

Až 76% ľudí v našej ankete potvrdilo, že svojich susedov pozná, no väčšina z nás s ľuďmi vo svojom okolí osobné vzťahy nenadväzuje. So žiadnym susedom sa „nekamaráti“ až 33% opýtaných, pričom ďalších 35% udržuje osobný vzťah s 1 maximálne s 2 susedmi. Viac ako polovica ľudí, ktorí sa v ankete zúčastnili teda neudržuje žiadne, alebo len veľmi slabé susedské vzťahy. Väčšina z ľudí, až 61% sa so svojimi susedmi nestretáva ani nenavštevuje mimo spoločných priestorov.

Je však preukázané, že lepšie vzťahy so susedmi prinášajú do našich životov väčšie blaho a vynášajú z neho stres. Spoznať svojich susedov a nadviazať nové priateľské vzťahy budú môcť už 29. júna všetci Zvolenčania. V miestnej Rezidencii Hron sa totiž koná Deň susedov, celodenná akcia plná jógy, zaujímavých diskusií, workshopov, koncertov a množstvom ďalších aktivít. Okrem domácich sú však samozrejme vítaní úplne všetci, ktorí chcú stráviť príjemnú komunitnú sobotu.

Kultúra aj šport nás láka menej

Na Islande navštívi nejaké kultúrne, alebo športové podujatie aspoň raz za rok viac ako 90% ľudí. Tesne pod 90% siahajú Nórsko či Švajčiarsko. V Európskej 28-mičke je to už ale len 67,3% obyvateľov. Štatistiku ťahajú dole najmä v Rumunsku či v Bulharsku. Tesne nad priemerom Európskej únie sa nachádza Slovensko. Aspoň raz za rok zájde do divadla, do kina, na koncert, futbal či hokej 68,3% ľudí. Vychádza to zo štatistík Eurostatu za rok 2015. Zaujímavý je ale trend poklesu. V roku 2006 takto efektívne využívalo svoj čas o 2% Slovákov viac.

Foto: Ilustračné (Unsplash)

U rodičov až do 30-tky

V Európskej únii žije viac ako tretina mužov (35,3%) vo veku 25 – 34 rokov stále so svojimi rodičmi. Ženy sa v spoločnej Európe osamostatňujú podstatne skôr a vo veku 25 – 34 rokov ich s rodičmi žije len 21,7%. Ak budeme ignorovať rodové rozdelenie, v Európe žije s rodičmi jeden mladý človek zo štyroch (28,5% ľudí vo veku 25 – 34 rokov).

Ako v mnohých ďalších, aj tu sa Slovensko opäť ocitá na chvoste únie. Vo veku 25 – 34 rokov býva u svojich rodičov na Slovensku stále 57% ľudí. Väčší podiel má v Európskej únii má v tomto ukazovateli už len Chorvátsko s číslom 59,7%. Celoeurópsky priemer veku, kedy sa mladí ľudia osamostatňujú od svojich rodičov, dosahuje 26 rokov. Kým vo Švédsku je priemer pod 20-tkou, v Chorvátsku je to v priemere až po 31. narodeninách, tesne pred 31. narodeninami (30,9) sa od rodičov osamostatňuje priemerný Slovák.

Foto: Eurostat

A sme vlastne šťastní?

World Happiness Report, alebo Správa svetového šťastia (voľný preklad autora), ponúka pohľad na životnú situáciu ľudí v 156 krajinách sveta. Ide o jednoznačne najrelevantnejšiu správu o šťastí v rôznych kútoch planéty, pri ktorej výskumníci nazbierané údaje ďalej korelujú s množstvom iných štatistík a to najmä ekonomikou, priemernou dĺžkou života, sociálnym systémom či vnímaním korupcie v jednotlivých krajinách. A aký je výsledok? Sme šťastnejší ako väčšina sveta.

Slovensko sa v tohtoročnom rebríčku umiestnilo na 38. mieste, čo je o jednu pozíciu vyššie ako minulý rok. Z pohľadu V4 nás predbehla Česká republika, ktorá sa nachádza na 20. mieste. Poľsko je tesne za Slovenskom na 40. mieste a Maďarsko až na 60. priečke. Najšťastnejšou krajinou sveta je už po druhýkrát po sebe Fínsko, nasledované ďalšími krajinami Škandinávie. Na druhej strane rebríčka sa v poslednej desiatke objavilo až 6 afrických krajín, tri ázijské, najmä z oblasti Blízkeho východu a karibský ostrovný štát Haiti. Na poslednom mieste sa nachádza Južný Sudán.

Rebríček najšťastnejších krajín sveta v okolí umiestnenia Slovenska:

  • 33. Uruguaj
  • 34. Singapur
  • 35. Salvádor
  • 36. Taliansko
  • 37. Bahrajn
  • 38. Slovensko
  • 39. Trinidad a Tobago
  • 40. Poľsko
  • 41. Uzbekistan
  • 42. Litva
  • 43. Kolumbia
V spolupráci s Rezidencia Hron.
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy