Vo veku 90 rokov zomrela americká informatička Margaret Hamilton, ktorá viedla tím zodpovedný za vývoj palubného softvéru pre lunárny program Apollo. Jej práca zohrala kľúčovú úlohu pri pristátí astronautov na Mesiaci, informovala britská stanica BBC. Jej úmrtie 30. septembra potvrdil Massachusettský technologický inštitút (MIT), kde takmer 20 rokov pôsobila.
správy od nás budete mať ako prví.
Hamilton patrila medzi priekopníkov softvérového inžinierstva. Na MIT nastúpila v roku 1959 a neskôr viedla tím, ktorý vyvíjal a testoval palubný softvér pre misie Apollo. V roku 1968 stála na čele tímu zodpovedného za softvér lunárneho programu.
Jedným z jej najvýznamnejších prínosov bol systém, ktorý dokázal uprednostňovať najdôležitejšie úlohy počítača. Práve ten zohral kľúčovú úlohu počas pristávania lunárneho modulu Eagle misie Apollo 11 v júli 1969.
Jej program zachránil misiu
Krátko pred pristátím palubný počítač signalizoval preťaženie a hrozilo, že komplikovaný manéver nebude možné dokončiť. Hamilton a jej tím však s podobnou situáciou počítali. Ich softvér dokázal ukončiť menej dôležité procesy a sústrediť výkon počítača na najvyššiu prioritu – pristátie na Mesiaci. Modul Eagle tak mohol v pristávacom manévri pokračovať a astronauti Neil Armstrong a Buzz Aldrin bezpečne pristáli na mesačnom povrchu.
„Označiť Hamiltono za priekopníčku, či povedať, že predbehla svoju dobu, by bolo značným podcenením jej prínosu,“ uviedol MIT. Podľa inštitútu pracovala v oblasti softvérového inžinierstva v čase, keď tento odbor ešte len vznikal.
„Lákala ma samotná myšlienka aj fakt, že sa o niečo také predtým nikto nepokúsil,“ povedala Hamilton v roku 2019 v rozhovore pre denník The Guardian. „Bola som prvou programátorkou, ktorá sa k tímu pripojila, a zároveň prvou ženou, ktorú prijali do zamestnania,“ dodala.
Žiadna druhá šanca
Vývoj softvéru pre Apollo si vyžadoval mimoriadnu spoľahlivosť. „Nebola druhá šanca. Vedeli sme to. Svoju prácu sme brali veľmi vážne,“ spomínala Hamilton. Do práce ju občas sprevádzala aj jej malá dcéra, a to i počas nočných zmien či cez víkendy.
Hamilton sa narodila 17. augusta 1936 v štáte Indiana. Študovala matematiku a v roku 1958 získala bakalársky titul na Earlham College. Na MIT pôvodne nastúpila, aby finančne podporila svojho manžela počas jeho štúdia práva. Pred prácou na programe Apollo sa venovala aj meteorológii a pracovala na prvom americkom systéme protivzdušnej obrany.
V roku 1976 MIT opustila a začala podnikať v oblasti softvéru. Založila viacero spoločností vrátane firmy Hamilton Technologies, ktorá dodnes pôsobí v Massachusetts. Jej meno sa spája aj s ikonickou fotografiou z roku 1969, na ktorej stojí vedľa stohu vytlačeného zdrojového kódu vysokého približne ako ona sama.
V roku 2016 jej prezident USA Barack Obama udelil Prezidentskú medailu slobody – najvyššie civilné vyznamenanie Spojených štátov – za jej prínos k vede a výskumu vesmíru. Obama vtedy uviedol, že Hamilton „symbolizuje generáciu žien, o ktorých sa príliš nehovorilo, no ktoré pomohli vyslať človeka do vesmíru“.
Administrátor amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Jared Isaacman označil Hamilton za priekopníčku, ktorej práca pomohla umožniť program Apollo a prvé lety ľudí na Mesiac.
Nahlásiť chybu v článku