Žiadna zo zákonodarnej, výkonnej alebo súdnej moci nemá právo ukladať generálnemu prokurátorovi SR, akým spôsobom má uplatňovať svoje zákonné oprávnenia ani ako má postupovať v konkrétnej trestnej veci.
správy od nás budete mať ako prví.
Na sociálnej sieti to uviedol šéf Generálnej prokuratúry (GP) SR Maroš Žilinka. Reagoval tak na skupinu poslancov Národnej rady (NR) SR za SaS a OĽANO, ktorá sa obrátila na Ústavný súd (ÚS) SR v súvislosti s využívaním sporného paragrafu 363 Trestného poriadku (TP) generálnym prokurátorom.
Poslanci podľa Žilinku svoj návrh na vyslovenie nesúladu paragrafu 363 TP s Ústavou SR postavili na tvrdení, že prokuratúra je súčasťou výkonnej moci, čo vyvrátil aj nález ÚS. „Je preto nepochybné, že v SR prokuratúra nie je súčasťou výkonnej moci, ako to nesprávne tvrdia navrhovatelia, ktorí navyše prikladajú tomuto tvrdeniu povahu rozhodujúceho východiska pre tvrdený nesúlad napadnutých ustanovení Trestného poriadku s Ústavou SR,“ skonštatoval Žilinka.
Poslanci SaS a OĽANO riešili paragraf 363
Predmetom rozhodovania ÚS nebude podľa Žilinku preskúmanie spôsobu, akým sa používa paragraf 363 TP, ale preskúmanie a rozhodnutie, či napadnuté ustanovenie TP je alebo nie je v súlade s ústavou.
Skupina poslancov NR SR za SaS a OĽANO sa obrátila na ÚS SR v súvislosti s využívaním sporného paragrafu 363 TP. Poslanci chcú vedieť, či spôsob, akým ustanovenie generálny prokurátor Žilinka využíva, je v súlade s Ústavou SR. V piatok (17. 12.) o tom informoval poslanec Alojz Baránik (SaS).
Sporný paragraf umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.
Nahlásiť chybu v článku