Moldavsko, zabudnutý kút Eúropy, ktorý ostáva v objatí Ukrajiny a Rumunska na východe nášho kontinentu takmer bez povšimnutia. Bez väčšieho zaváhania možno povedať, že ide o najmenej známu európsku krajinu o ktorej vedia ľudia pramálo. Moldavsko však napriek tomu ukrýva mnoho zaujímavostí, ktoré určite stoja za pozornosť.
Moldavsko – zaujímavosti
Vyľudnená krajina
Začiatkom 90. rokov zažilo Moldavsko sociálne a hospodárske „zemetrasenie“. Po páde Sovietskeho zväzu získala bývalá republika východného bloku po dlhých rokoch konečne nezávislosť. Nepriaznivé sociálne a najmä hospodárske pomery v krajine, kde sa začalo dariť najmä mafiánskemu biznisu, zapríčinili extrémne vysokú emigráciu obyvateľov Moldavska. Keďže šlo vo väčšine prípadov o nelegálnych emigrantov, čísla sú len hrubé odhady. Predpokladá sa ale, že do dnešného dňa žije mimo krajiny od 1,5 do 2 miliónov obyvateľov, čo predstavuje minimálne 45% obyvateľstva krajiny.
Najchudobnejšia krajina Európy
V prepočte HDP na jedného obyvateľa pripadá Moldavsku posledné miesto zo všetkých európskych krajín. V porovnaní so Slovenskom je HDP na jedného obyvateľa v Moldavsku 7-krát nižší ako u nás. Moldavsko je tak právom označované za najchudobnejšiu krajinu starého kontinentu, kde sú sociálne pomery na veľmi nízkej úrovni. Najvyššie zastúpenie na HDP má pestovanie viniča, produkcia a export vína, čo je odvetvie, ktoré má v krajine niekoľko tisíc rokov dlhú tradíciu. Takmer štvrtinu HDP krajiny navyše tvoria tzv. remitencie a teda peňažné prevody Moldavčanov zo zahraničia, ktorí peniaze zarobené v cudzine posielajú domov svojím rodinám.
Podnestersko
Kým Moldavsko patrí medzi najmenej známe európske krajiny, Podnestersko zas k najznámejším neuznaným krajinám sveta. Rozkladá sa na ľavom brehu rieky Dnester, zaberá približne 17% rozlohy Moldavska a žije v ňom o niečo viac ako pol milióna obyvateľov. Podnestersko je medzinárodne neuznaná republika, jednou z posledných socialistických krajín sveta a vzhľadom obrovskú silu mafie i čiernou dierou Európy. Podnestersko vzniklo v roku 1992, kedy po získaní nezávislosti Moldavska prebehla krátka vojna medzi moldavskou armádou a podnesterskými ozbrojenými silami s podporou sovietskej 14. armády umiestnenej v tom čase na území Podnesterska. Ak vám tento scenár pripadá povedomý, niet divu. Paralelu možno hľadať v Južnom Osetsku, Abcházsku či na Kryme.
Najmenej navštevovaná krajina Európy
Moldavsko je v cestovnom ruchu na absolútnom chvoste Európy. V roku 2016 napríklad krajinu podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu navštívilo iba 121-tisíc turistov zo zahraničia. S týmto číslo patrí aj medzi najmenej navštevované krajiny celého sveta. Napriek tomu má Moldavsko rozhodne čo ponúknuť. Krajina sa môže pýšiť bohatou históriou, veľkou pohostinnosťou, skvelým vínom i nádhernou prírodou. Oficiálnu stránku cestovného ruchu v Moldavsku nájdete na tomto odkaze.
Sto pahorkov
Jedinečný výtvor prírody s názvom Sto pahorkov ich v skutočnosti ukrýva približne 3500. Oblasť medzi riekami Prut a Dnester tu pokrývajú tisícky kopčekov, ktoré dosahujú výšku od 1,5 až do 30 metrov. Krajina pripomínajúca rozbúrené trávou posiate more je jedinečným miesto, aké na svete len tak nenájdete. Do dnešného dňa sa vedci nevedia zhodnúť, ako tento unikát vlastne vznikol.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Najväčšia vínna pivnica sveta
Neďaleko hlavného mesta Kišiňov leží pod zemou skutočný vinársky raj. Je ňou Cricova, druhá najväčšia vínna pivnica sveta. Cricova je v podstate podzemné vínne mesto, v ktorom sa nachádza približne 30 miliónov litrov vína. To najstaršie pritom pochádza z roku 1902. Cricova pozostáva zo 120 km podzemných chodieb a skladov a je jednou z najvyhľadávanejších turistických atrakcií v krajine. Mimochodom aj najväčšia vínna pivnica sveta sa nachádza v Moldavsku. Je ňou Mileștii Mici, no viac ako na turizmus sa zameriava na produkciu a export domáceho vína.
Kriticky ohrozený jazyk
Moldavsko má celkom tri úradné jazyky. Moldavčina je v podstate rumunským nárečím vyhláseným za jeden z úradných jazykov, ktorú nasledujú ruština a gagauzština. A práve gagauzština patrí podľa zoznamov UNESCO do kriticky ohrozených jazykov. Ide o turkický jazyk gaugazských turkov, etnika, ktoré obýva najmä južnú časť Moldavska. V súčasnosti týmto jazykom hovorí asi 150-tisíc ľudí a jazyk skôr ako tradičnú moldavčinu pripomína jazyk Turkov.
Ničivý rok pre Kišiňov
Kišiňov je najväčším, hlavným a najdôležitejším mestom krajiny. V súčasnej dobe je Kišiňov považovaný aj za jedno z najzelenších miest v Európe. V júni 1940 však začal pre mesto skutočne ničivý rok. Na základe paktu Ribbentrop – Molotov najskôr vtedajšiu Bezarábiu anexoval Sovietsky zväz, čo prinieslo najmä politické popravy a deportácie miestneho obyvateľstva. V novembri 1940 mesto ďalej postihlo ničivé zemetrasenie so silou 7,4 Richterovej stupnice, ktoré zničilo veľkú časť mesta a pripravilo o život 78 ľudí. Nakoniec bolo v júni 1941 mesto zbombardované nemeckými a rumunskými vojskami. Bezarábia sa stala súčasťou Rumunska a začali masové deportácie Židov. Utrpenie moldavského obyvateľstva neskončilo ani po vojne. V roku 1946-1947 krajinu postihlo extrémne sucho, ktoré si vyžiadalo z rôznych príčin životy takmer 300-tisíc obyvateľov krajiny.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Nahlásiť chybu v článku