Hoci sú dnes rýchlovlaky symbolom technologického pokroku a prestíže, za ich vznikom stoja čisto praktické dôvody. Medzi najikonickejšie z nich nepochybne patrí japonský Šinkansen, no rýchlovlakmi sa môžeme previesť aj v Európe. V Taliansku sme otestovali rovno dvoch rivalov a porovnali, čo všetko ponúkajú v cene lístka.
správy od nás budete mať ako prví.
Koncom päťdesiatych rokov minulého storočia bola železničná trať medzi japonskými mestami Tokio a Osaka taká preťažená, že nebolo možné na ňu pridávať žiadne nové spoje. Pre nákladnú dopravu a regionálnu prevádzku sa na trati tvorili doslova dopravné zápchy, čo bránilo ďalšiemu rozvoju rýchlo rastúceho regiónu.
Preto japonský parlament rozhodol o vybudovaní paralelného systému, ktorý by odľahčil preplnenú trať a umožnil vlakom dosahovať rýchlosť viac ako dvesto kilometrov za hodinu, čím sa mala značne zvýšiť kapacita osobnej vlakovej dopravy v tomto úseku. 1. októbra 1964 bola spustená prvá vysokorýchlostná železničná trať na svete a Japonsko tak nastolilo nový globálny trend budovania vysokorýchlostných železníc, z ktorého sa čoskoro stali preteky v dosahovaní rýchlostných rekordov.

Kedy môžeme hovoriť o rýchlovlakoch?
Definícia rýchlovlaku, stanovená Medzinárodnou železničnou úniou (UIC), hovorí o komplexnom systéme: vlak – trať – signalizácia – prevádzka. Teda na samotnú prevádzku rýchlovlakov nestačí len súprava schopná presiahnuť 200 kilometrov za hodinu.
Musí zároveň aj jazdiť po infraštruktúre navrhnutej pre vysoké rýchlosti s veľkým polomerom zákrut a vysokokapacitnými signalizačnými systémami druhej úrovne, ktoré sa už nespoliehajú na semafory, ale komunikujú priamo s vlakovou súpravou cez špeciálnu rádiovú sieť. Aktuálne testovaná tretia úroveň pritom umožní prevádzku autonómnych vlakov bez strojvodcu.
Vyskúšali sme ich na vlastnej koži
V článku sa po odomknutí dozvieš
- koľko sme zaplatili za jazdu štátnemu a súkromnému dopravcovi;
- ktorý vlak bol lacnejší a čo sme v cene lístka dostali;
- prečo sa jeden z nich prezýva „Ferrari“ medzi rýchlovlakmi;
- akou rýchlosťou jazdia;
- čo nás sklamalo.
Po odomknutí tiež získaš
- Články bez reklám
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Exkluzívne benefity
Pozreli sme sa do jedinečného úkrytu CO: Nachádza sa pod opustenou školou, prežijete v ňom najviac 5 dní
Mária sa s rodinou presťahovala do Kataru: Ulice a parky sú klimatizované. Škôlka stojí aj 8 500 eur ročne
Takto vyzerá zákulisie ikonického pivovaru. Denne pripraví desaťtisíce fliaš, videli sme aj obrovskú sladovňu
Potápač našiel schody na dne mora, dodnes sú záhadou. Japonská Atlantída rozdelila vedcov na dva tábory
Katastrofa priehrady Vajont: Prívalová vlna mala silu ako dve hirošimské bomby. Zabila 2 000 ľudí, telá trhala na kusy
Simon a Juli precestovali Afriku na motorke: Tankovali sme za 2,80 za liter. Na konci cesty sme si povedali svoje „áno“
Maďarský Černobyľ sa zaradil medzi najväčšie katastrofy: Milióny ton toxického bahna zaplavili obce, zomreli aj deti
Ján fotí medvede: Na záber som čakal 2 mesiace, uživiť sa tým je náročné. Prvý stret bol veľký zážitok
Ničivý výbuch zmenil luxusný hotel na dom hrôzy. Je tam vraj brána do pekla, ubytujete sa v ňom aj dnes












Nahlásiť chybu v článku