Nevedeli, kedy a či sa vôbec ešte niekedy dostanú živí z bunkra von. Vyše sto civilistov sa napokon po dvoch mesiacoch podarilo evakuovať. Ich výpovede sú však desivé. Žili bez svetla a bez vody, pod náporom padajúcich bômb sa im neustále otriasala zem pod nohami.
správy od nás budete mať ako prví.
Báli sa, že sa bunker rozpadne priamo nad ich hlavami
Pod azovstaľskou oceliarňou v prístavnom meste Mariupoľ sa nachádza spleť bunkrov vybudovaných ešte za čias sovietskej éry. V jednom z takých bunkrov sa podľa portálu The Guardian ukrývala dva mesiace aj 37-ročná Natalia Usmanova. Zakaždým, keď ruskí vojaci zhadzovali ďalšie bomby, cítila, ako sa jej na hlavu sype betónový prach. „Bála som sa, že to bunker nevydrží, neuveriteľne som sa bála. Keď sa bunker začal otriasať, bola som hysterická, môj manžel to dosvedčí. Bála som sa, že sa bunker prepadne,“ priznáva Natalia.
Dodáva, že ľudí desilo nielen samotné bombardovanie, ale aj nedostatok kyslíka. Denné svetlo a slnko nevideli niekoľko týždňov. V jednom z bunkrov sa podľa portálu BBC ukrývala aj Yuliia s troma dcérami vo veku 11, 6 a 3 roky. Boli také smädné, že keď pršalo, vybehli von, aby sa mohli napiť aspoň vody, ktorá sa nazbierala v mlákach. Neskôr našli panvice, do ktorých mohli zbierať dažďovú vodu. Napokon musela nechať deti v bunkri samé a za zvukov všadeprítomnej paľby bežala ku studni vzdialenej dva či tri kilometre.
Na celý deň mali len jednu misku polievky
Ľuďom chýbala nielen voda, ale aj jedlo. V bunkri nie je elektrina, nehovoriac o sprche či o toalete. Tri deti dostali na celý deň len jedinú misku polievky, ktorú si museli medzi sebou rozdeliť. Na umývanie dostali jeden pohár vody, o ktorý sa museli taktiež podeliť. Obrovskú hrôzu prežívala žena aj v čase, keď jedno z jej detí ochorelo, no nemala žiadne lieky, ktoré by mohla dcére dať.
Yuliia sa už s deťmi nemá kam vrátiť, jej domov bol zničený. Patrí k miliónom Ukrajincov, ktorí museli ujsť za hranice, aby sebe a deťom zachránili holý život. Ako včera informovala TASR, v bunkroch pod komplexom oceliarní aj naďalej ostáva približne 200 civilistov, ktorých sa nepodarilo zachrániť počas evakuačnej operácie. V rozbombardovaných bunkroch sa stále ozývajú hlasy žien, detí, ale aj starších občanov.
Vojaci im v súčasnosti ani nedokážu pomôcť, pretože nemajú potrebnú výbavu na odstránenie ťažkých železobetónových platní. Jeden z veliteľov ukrajinského pluku Azov, Sviatoslav Palamar, sa pre Reuters vyjadril, že objekt je neustále pod paľbou. Aj včera naň ruské lietadlá zhadzovali bomby. V súčasnosti je to jediný objekt v meste, ktorý ešte nepadol do rúk Rusom. Presný počet ukrajinských civilistov a vojakov, ktorí sa v ňom nachádzajú, nie je známy.
Najnovšie články
Nahlásiť chybu v článku