Systém zvukovej komunikácie vorvaňov je sofistikovanejší, než vedci doteraz predpokladali – obsahuje komplexnú vnútornú štruktúru hojne popretkávanú „zvukovou abecedou“.
správy od nás budete mať ako prví.
Vedci okrem toho identifikovali aj aspekty pripomínajúce komunikačné systémy iných živočíchov vrátane ľudského jazyka, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správy agentúry Reuters.
Vedcov prekvapili
Rôzne druhy veľrýb žijúce v oceánoch využívajú na komunikáciu odlišné typy zvukových prejavov. Vorvane tuponosé, ako najväčší zástupcovia bezkosticovcov, komunikujú klikavými zvukmi pripomínajúcimi Morseovu abecedu.
Bezkosticovce sú podradom veľrýb, ktoré v ústnej dutine nemajú kostice na filtrovanie planktónu z vody, ale zuby. Zástupcovia tohto podradu sú aktívni lovci a živia sa rybami, chobotnicami alebo morskými cicavcami.
Vorvane sú ako všetky morské cicavce veľmi spoločenské zvieratá a neodmysliteľnou súčasťou socializácie je pre ne komunikácia. Vedci z USA a Kanady podrobne analyzovali komunikáciu vorvaňov a výsledky zverejnili vo forme štúdie vo vedeckom žurnále Nature Communications.
„Výskum dokázal, že hlasová komunikácia vorvaňov je omnoho bohatšia, ako sa doteraz predpokladalo,“ vyhlásila vedúca štúdie Pratyusha Sharmová, doktorandka na Massachussettskom technologickom inštitúte (MIT) v odbore robotika a strojové učenie.
Výskumníci sú členmi tímu strojového učenia iniciatívy Project CETI (Cetacean Translation Initiative – Iniciatíva na preklad komunikácie veľrybotvarých cicavcov). Pomocou tradičnej štatistickej analýzy a umelej inteligencie AI analyzovali zvukové prejavy približne 60 vorvaňov.
Vedia tvoriť „slová“
Vedci zistili, že vorvane obmieňaním počtu, rytmu a tempa kliknutí vytvárajú rôzne „slová“. Vorvane napríklad menili ich dĺžku a občas na ich koniec pridali jedno kliknutie navyše – akoby pridávali príponu.
„Všetky tieto rôzne „slová“ vznikajú kombináciou relatívne jednoduchého súboru menších prvkov,“ vyhlásil spoluautor štúdie a člen iniciatívy Project CETI Jacob Andreas z MIT.
Ľudia vytvárajú slová z hlások, ktoré sa často zhodujú s písmenami abecedy. Ľudské hlásky spoločne vytvárajú slová s významom, ktoré potom spoločne tvoria vety schopné vyjadriť významovo zložitejšie koncepty. Podobným spôsobom vytvárajú „slová“ a „vety“ svojho jazyka aj vorvane.
Vedci zatiaľ nevedia rozlúštiť význam „rozhovorov“ vorvaňov. Výskumníkom sa podarilo zistiť, že niektoré „slová“ preukázateľne slúžili na identifikáciu jedincov, teda ako mená, zvyšok komunikácie vrátane štruktúry zostáva zahalený rúškom tajomstva.
„Myslím, že máme pred sebou ešte dlhý výskum, kým sa nám podarí zistiť, či je pokus o komunikáciu s vorvaňmi dobrý nápad alebo či je niečo také vôbec možné. Zároveň som však optimista a verím, že sa nám podarí zistiť výrazne viac o význame zachytávanej hlasovej komunikácie vorvaňov, o tom, čo sa za tými kliknutiami a ‚slovami‘ skrýva, pretože začíname chápať behaviorálny kontext, v ktorom sa táto komunikácia odohráva,“ dodáva Andreas.
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorov
Nahlásiť chybu v článku