Vedeli ste, prečo olympijskí medailisti po výhre „zahryznú“ do zlatej medaile?

Vyhrávať zlaté medaily je jedna vec, ale kde sa vzal zvyk zahryznúť sa do nich? Víťazi, ale aj ostatní športovci majú samozrejme náš veľký obdiv, no povedzme si pravdu. Zarobia dosť peňazí na to, aby sa mohli najesť v tých najlepších reštauráciách na svete. Viac ich však zaujímajú iné veci, do ktorých sa zahryznú- zlaté medaile. Nie len olympiáda v Riu je toho dôkazom. Prečo to teda robia?

V skutočnosti sa tento zvyk objavil už na Olympijských hrách v roku 1896.

Úplne prvá olympiáda sa konala v Aténach, kde vznikol aj tento trend. Všetci zlatí víťazi sa do svojej medaile zahryzli. Toto gesto sa okamžite stalo slávnym, no skončilo sa v roku 1912 na olympijských hrách v Štokholme. Čo sa zmenilo?

Najskôr si objasnime niektoré fakty o zlatých medailách. Pred rokom 1912 sa na výrobu zlatých medailí používalo čisté zlato. To znamená, že medaile mali naozaj vysokú hodnotu. Neskôr, keď sa začali do pozlátených vecí pridávať rôzne prímesy, zloženie medailí sa zmenilo a obsah čistého zlata v medailách sa znížil. Na tohtoročných olympijských hrách v Riu obsahuje zlatá medaila len 1,34% zlata.

Bez toho, aby sme zhadzovali výkony športovcov, zrejme sa každý z nás zamyslel nad tým, akú hodnotu teda zlaté medaile majú? Samozrejme, že je za nimi tvrdá a niekoľko ročná práca a teda sú neoceniteľné, ale aj tak.

Hodnota jednej zlatej medaile je približne 537 € a teda je jasné, že nie je vyrobená z čistého zlata, ale že sa tam nachádzajú aj rôzne iné prímesy. Fotografi častokrát žiadajú víťazov, aby na fotku „zapózovali“ s medailou medzi zubami a vznikla tak populárna fotografia. Tento trend teda žije ešte aj dnes.

Ako som spomínala, medaile boli kedysi vyrobené z čistého zlata. Zlato je dostatočne mäkké a zuby sú dosť silné a teda keď zahryznete do niečoho zlatého, necháte tam otlačok. Tak viete, že sa jedná o pravé zlato. V minulosti ľudia hrýzli nie len do medailí, ale aj do peňazí čím odhalili, či sa jedná o pravé zlato a teda relevantné platidlo, alebo ide o falzifikát. Je to jedna z tradičných metód na zistenie čistoty zlata. Športovci teda hrýzli do medailí aby zistili, či sa jedná o pravé zlato, pričom sa tento zvyk zachoval až do teraz.

Na tohtoročných olympijských hrách ste mohli vidieť napríklad Michaela Phelpsa, ktorý sa zahryzol do svojej štvrtej zlatej medaile.

Občas sa stanú aj nehody. Strieborný olympionik David Moeller si napríklad pri zahryznutí svojej striebornej medaile nalomil zub a stal sa z toho celkom slávny „incident“.

interez.sk (Lucia M.), wittyfeed.com