Vedci zistili, čo sa môže stať pri jedinom pohľade do očí. Ide o efekt, ktorý zažil každý z nás

Či už sú však oči oknom do duše alebo nám z nich v zlosti šľahajú blesky, pravdou je, že pohľad toho o nás prezradí viac, ako by sme občas chceli. Nechajme však na chvíľu všetky metafory bokom. Vedeli ste, že ak niekomu pozeráme do očí, mení sa spôsob, akým vnímame plynutie času?

Pohľad do očí mení spôsob, akým vnímame plynutie času

Bez ohľadu na to, čo tvrdí poézia, vedcom zatiaľ nie je celkom jasné, ako na nás vplýva to, keď nám niekto hľadí do očí. Je to emocionálna reakcia, vďaka ktorej niekto upúta našu pozornosť alebo si najprv niekoho všimneme a až potom nasledujú emócie? Každý z krokov vyžaduje aktiváciu iných častí mozgu, píše portál Science Alert. Vedci si myslia, že ak sa nám tieto procesy podarí lepšie pochopiť, možno lepšie porozumieme aj tomu, prečo je očný kontakt pre niektorých ľudí tak nepríjemný.

Psychológovia Nicolas Burra a Dirk Kerzel sa rozhodli, že skupinu 22 ľudí požiadajú, aby sa dávali na animácie vyobrazujúce tváre 40 cudzích ľudí. V rámci niektorých animácií sa ľudia dívali na jednu stranu. V ďalších animáciách zas ľudia na moment nadviazali očný kontakt. Každá z animácií nadväzovala očný kontakt na rôzne dlhý čas, od niekoľkých milisekúnd až po približne 1,5 sekundy. To je zhruba čas, na aký udržiavame očný kontakt v bežnej sociálnej interakcii.

Vďaka nim sa učíme dešifrovať emócie

Každý z účastníkov výskumu mal určiť, či bola animácia viditeľná krátky alebo dlhý čas. Výsledky výskumu boli vskutku zaujímavé. Ako píše časopise Cognition, ukázalo sa, že ak sa nám s niekým stretnú pohľady, máme tendenciu podhodnocovať to, ako dlho očný kontakt trval. V rámci ďalšieho experimentu vedci ľudí požiadali, aby sa zadívali na fotografie, na ktorých boli vyobrazené tváre. Zdá sa však, že človeku len očný kontakt nestačí, potrebný je aj pohyb.

V ďalšom experimente zas boli v animáciách tváre orezané tak, aby boli možné vidieť len oči. Malo to však rovnaký efekt, ako keď účastníci videli celú tvár, čas zrazu plynul inak. Vedci si myslia, že je to tak preto, lebo naša pozornosť je v danom momente zaneprázdnená a mozog nesprávne vyhodnotí čas, ktorý počas očného kontaktu uplynul.

Zaujímavé je, že nie je potrebné, aby bola tvár známa, aby nastal rovnaký efekt. Všetko, čo potrebujeme, je pohľad do očí. Burra vysvetľuje, že už od detstva sa množstvo emócií učíme interpretovať práve vďaka očiam. Aj keď je teda pohľad do očí pomerne bežnou sociálnou situáciou, môže zakaždým vyvolať iné emócie. Pre niektorých ľudí, napríklad pre autistov, to väčšinou nie sú príjemné pocity.

Pozri aj:

Každý z nás je tak trochu narcis. Jednoduchá činnosť spôsobuje ľuďom podvedome radosť