Doposiaľ sme sa domnievali, že dediť mitochondriálnu DNA je možné len zo strany matky. Práve skúmaním tejto informácie sa väčšinou identifikuje skutočný rodič v prípade testov rodičovstva. Informácia sa dokonca občas prezýva aj ako Evin gén. Podľa najnovších zistení však dedičnosť mitochondriálnej DNA nie je výsadou materského génu.
Mitochondriálna DNA sa v našom tele nachádza oddelene od zbytku genetických informácií. Podľa istých zistení sa skrz tento gén dá vystopovať istá skupina matiek, ktorá je považovaná za prapôvodkyne celého ľudstva. Doktorka Shiyu Luo z detskej nemocnice v Cincinnati sa však mohla presvedčiť o niečom celkom inom. A napísala o tom aj vedeckú štúdiu, z ktorej teraz odborníkom z lekárskych kruhov padajú sánky.
Luo sa stretla s prípadom chlapca, ktorý mal podozrenie na chorobu mitochondrického charakteru. Podozrenie sa preukázalo ako falošné, no po preskúmaní vzoriek z chlapcovho tela, zostala v šoku samotná Luo, jej kolegovia a taktiež rodičia. Približne 40% mitochondrických údajov totiž pochádzalo od matkinho otca a nie od jej matky. Odtiaľto prišlo zvyšných 60%.
Dodnes nerozumieme, prečo to príroda zariadila práve takto, avšak ako sa ukázalo, existujú aj výnimky. Pokiaľ má žena vo svojom tele zmutovanú mitchondrickú DNA čo i len v malom množstve, je len veľmi nízka šanca, že bude trpieť nejakou chorobou tohto druhu. Pokiaľ však bude mať táto žena dieťa, tu už je šanca veľmi vysoká, že potomok bude týmito chorobami trpieť.
Dohady o otcovskej mitochondrickej DNA sa už objavili aj v minulosti. A dokonca boli podložené dôkazmi. Neskôr však boli zavrhnuté a považovali sa za chybu, ktorá vznikla v laboratóriu, a to práve kvôli veľmi nízkej pravdepodobnosti takéhoto scenára.
iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku