Vedeli ste však, že záhrobie zaujíma aj vedcov? V tomto prípade sa však nezamerali na to, či záhrobie existuje alebo ako vyzerá. Zaujímalo ich, čo spôsobuje, že niektorí ľudia zvuky zo záhrobia počujú a považujú ich za komunikáciu s duchmi, iní zas nie.
Vedci chcú lepšie porozumieť halucináciám
Iste ste už aj vy počuli o ľuďoch, ktorí sa prehlasujú za médium komunikujúce s dušami zosnulých. Ako informuje štúdia publikovaná v časopise Mental Health, Religion and Culture, takí ľudia sa zvyčajne ľahšie nechávajú pohltiť úlohami, sú náchylnejší na zvukové halucinácie a nezvyčajné zvuky počujú zvyčajne už v útlom veku. Odborníci sa nazdávajú, že tento výskum im pomôže lepšie pochopiť zvukové halucinácie, ktoré môžu byť súčasťou napríklad schizofrénie, píše portál Science Alert.
Schopnosť vidieť a počuť podnety prichádzajúce zo záhrobia fascinuje vedcov už desaťročia. Vedci ich študujú ako spirituálny zážitok, ale aj ako patologický prejav. Zaujíma ich napríklad to, prečo niektorí ľudia tieto podnety vnímajú ako spirituálny zážitok, kým pre iných predstavujú zdroj strachu. Kým niektorí ľudia ich vnímajú ako dar, iní vyhľadajú pomoc odborníka v nádeji, že stanoví tú správnu diagnózu a nastaví liečbu.
Ako píše portál Newsroom, podľa psychológa Petra Moseleyho vnímajú ľudia, ktorí sa považujú za médium, halucinácie pozitívne. Objavujú sa u nich už od detstva a časom sa ich môžu naučiť ovládať. Aby vznik takýchto halucinácií vedci lepšie pochopili, požiadali o rozhovor 65 ľudí, ktorí sa považujú za médium. Každý z participantov v tejto skupine bol členom združenia The Spiritualists‘ National Union. Druhú skupinu tvorili účastníci z bežnej populácie, ktorí za bežných okolností duchov zo záhrobia nevidia a nepočujú.
Takmer polovica počuje duchov denne
Zo skupiny médií až 44,6 % uviedlo, že duchov počujú denne. 79 % uviedlo, že kontakt s dušami zo záhrobia je súčasťou ich každodenného života. Kým väčšina tejto skupiny počula zvuky len vo svojej hlave, 31,7 % uvádzalo, že zvuky prichádzajú zvonku. Zaujímavé je, že ľudí v tejto skupine príliš nezaujímalo, čo si o nich myslí okolie, svoje zážitky považujú za skutočné.
V skupine médií sa zážitky pripisované komunikácii so záhrobím prvýkrát objavili vo veku v priemere okolo 21,7 rokov. Väčšina z účastníkov hovorí, že pred týmto zážitkom sa o spirituálny svet príliš nezaujímali. Výsledky výskumu ďalej ukázali, že prítomnosť halucinácií ani u jednej zo skupín nie je závislá od toho, do akej miery jedinec verí alebo neverí v paranormálne javy.
Vedci si teda myslia, že ak niekto tvrdí, že počuje hlasy duchov zo záhrobia, je to preto, lebo toto vysvetlenie dokáže jedinec prijať, je pre neho zrozumiteľné a zmysluplné. Ďalším krokom je podľa vedcov preskúmať to, ako na tento jav vplýva kultúra.
Nahlásiť chybu v článku