Konope sa dnes pestuje naprieč celou Áziou, Európou aj Severnou Amerikou. Odkiaľ ale táto široko využiteľná rastlina skutočne pochádza? To sa odborníci na botaniku snažili zistiť dlhé roky. Posledný veľký význam zrejme túto záhadu konečne vyriešil. S najväčšou pravdepodobnosťou pochádza konope z viac ako 3 000 metrov vysokej Tibetskej náhornej plošiny.
Analýza vedcov z Vermontskej univerzity naznačuje, že konope pochádza oblasti Tibetu, informuje o tom portál News Scientist, ktorý sa odvoláva na štúdiu publikovanú vo vedeckom časopise Vegetation History and Archaeobotany. Botanici z celého sveta si dlhé roky kládli otázku, kde sa nachádza skutočný pôvod konope, ktoré je dnes rozšírené prakticky na celej severnej pologuli. Nájsť pravlasť tejto rastliny však nebolo vôbec jednoduché.
Nálezy konope klamú
Hľadať stopy po histórii konope znemožňuje sama príroda. Je to preto, že archeologické nálezy peľu z konope sú takmer rovnaké ako archeologické nálezy peľu z chmeľu. Vedci si preto dlhé roky nevedeli dať rady s tým, ako tieto dve rastliny navzájom odlíšiť a identifikovať tak pravlasť konope siatej. Tím odborníkov z Vermontskej univerzity na čele s Johnom McPartlandom preto zvolili celkom iný prístup.
Namiesto toho, aby pátrali po historických pozostatkoch konope, pátral McPartlandov tím po pozostatkoch rastlín, o ktorých botanici vedia, že radi vyhľadávajú „jej spoločnosť“. Kým napríklad palina rastie často v blízkosti konope v stepných oblastiach, chmeľ má radšej prítomnosť stromov. Vedci predpokladajú, že konope a chmeľ sa na evolučnej ceste navzájom „rozišli“ asi pred 27,8 miliónmi rokov. Analýzou archeologického peľu sa tímu odborníkov podarilo nájsť aj pravdepodobnú pravlasť konope.
Prapôvod v Tibete
Tá by sa mala nachádzať vysoko v Tibetskej náhornej plošine neďaleko jazera Qinghai, ktoré ja najväčším jazerom Tibetu a politicky teda aj Číny. Mnohí odborníci ale prístup vedcov z Vermontskej univerzity odmietajú a naďalej predpokladajú, že konope pochádza zo stepných oblastí Strednej Ázie.
Konope má širokospektrálne využitie. Jeho semená sú zdrojom bielkovín a mastných kyselín, stonky sa dajú využiť ako pevná tkanina a samozrejme kvety sú zdrojom kanabonoidov. V súvislosti s tým vedci z nemeckej Spoločnosti Maxa Plancka objavili v Číne doposiaľ najstaršie dôkazy o využívaní konope na fajčenie, informuje o tom britský The Guardian. Podarilo sa im to na viac ako 2500-starom pohrebisku v pohorí Pamír, kde ľudia konope fajčili zrejme pri pohrebných rituáloch.
Nahlásiť chybu v článku