Dnes hovoríme o šiestom veľkom vymieraní druhov, vedci však odhalili „nové“ masové vymieranie, ktoré sa udialo asi pred 260 miliónmi rokov. Tento doteraz pred nami skrytý objav mení významný fakt o súčasnom vymieraní – a to, že planéta čelí už 7. masovému vymieraniu. Samozrejme, fakt, že ho spôsobuje človek, stále ostáva.
správy od nás budete mať ako prví.
Tím vedcov dospel k záveru, že Zem zažila predtým podcenenú závažnú udalosť hromadného vyhynutia, ku ktorej došlo pred asi 260 miliónmi rokov, čím sa celkový počet veľkých vyhynutí v geologickom zázname zvýšil na šesť. Informuje o tom vedecký portál Science Daily.
Väčší počet hromadných vymieraní môže znamenať, že ekosystém našej planéty Zem je ešte krehkejší ako sme si mysleli. Na druhej strane, môžeme získať viac potrebných informácií o príčinách masových vymieraní a prípadne si z nich odniesť cenné poznatky na boj proti aktuálnemu vymieraniu.
„Je dôležité, aby sme poznali počet závažných hromadných vyhynutí a ich načasovanie, aby sme mohli vyšetriť ich príčiny,“ vysvetľuje Michael Rampino, profesor na Katedre biológie New York University a spoluautor analýzy, ktorá sa objavila v časopis Historical Biology.
„Je pozoruhodné, že všetkých šesť veľkých hromadných vyhynutí je v korelácii s ničivými environmentálnymi otrasmi – konkrétne s rozsiahlymi erupciami povodňového čadiča, z ktorých každý pokrýva husté lávové toky viac ako milión štvorcových kilometrov.“
Vedci doteraz rátali s piatimi veľkými udalosťami hromadných vymieraní, ktoré vyhubili dovtedy najväčšie žijúce živočíchy na planéte a zároveň definovali koniec geologických období: koniec Ordoviku (pred 443 miliónmi rokov), neskorší Devón (pred 372 miliónmi rokov), Perm (pred 252 miliónmi rokov), Trias (pred 201 miliónmi rokov) a Krieda (pred 66 miliónmi rokov).
Pri poslednom novoobjavenom masovom vymieraní sa vedci zamerali na obdobie guadalupiánskeho alebo stredného Permu, ktoré trvalo od 272 do asi 260 miliónov rokov. Vedci tu pozorujú, že ku koncu guadalupského vyhynutia, ktoré ovplyvnilo život na pevnine a na mori, došlo súčasne s erupciou povodňového čadiča v Emeishane, čo vytvorilo rozsiahly skalný útvar Emeishan, ktorý sa dnes našiel v južnej Číne. Dopad erupcie je podobný tým, ktoré spôsobili už známe závažné masové vyhynutia.
„Masívne erupcie, ako je táto, uvoľňujú veľké množstvo skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého a metánu, ktoré spôsobujú vážne globálne otepľovanie, s teplými oceánmi chudobnými na kyslík, ktoré taktiež neprispievajú k priaznivému podmorskému životu,“ hovorí Rampino.
„Pokiaľ ide o straty v počte druhov a celkové ekologické poškodenie, koniec guadalupskej udalosti sa teraz radí medzi veľké masové vyhynutie, podobne ako u ostatných piatich,“ píšu autori o ‚novom‘ objave.
Kedy konečne klesnú ceny na benzínkach? Existujú tri možné scenáre. Za extrémy môže viacero faktorovNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku