Spánok a hlavne snívanie je aj v súčasnej dobe nedostatočne prebádanou súčasťou nášho každodenného života. Vedci teraz identifikovali nový fenomén, ktorý popisujú ako interaktívne snívanie, pri ktorom ľudia prežívajú hlboký spánok a sny, ale sú schopní riadiť sa pokynmi, odpovedať na jednoduché otázky a dokonca riešiť jednoduché matematické problémy.
správy od nás budete mať ako prví.
Okrem prínosu úplne novej úrovne porozumenia toho, čo sa stane s našimi mozgami, keď snívame, by nová štúdia mohla priniesť poznatky v tom, ako niečo vyťažiť z našich snov. Napríklad by nám mohli pomôcť pri dosahovaní konkrétnych cieľov alebo aj liečiť problémy duševného zdravia, uvádza portál Science Alert.
Využili fázu REM
V psychológii spánku ostáva viacero vecí záhadou, vrátane fázy REM, pri ktorej dochádza k rýchlemu pohybu očíi, v ktorej sa zvyčajne vyskytujú sny. Získavanie odpovedí od ľudí v reálnom čase počas tejto fázy môže byť veľmi zaujímavé na rozdiel od toho, aby ste ich vtedy zobudili a pýtali sa ich otázky.
„Zistili sme, že jednotlivci v REM spánku môžu s nami interagovať a zapojiť sa do komunikácie v reálnom čase,“ hovorí psychológ Ken Paller z Northwestern univerzity v Illinois v štúdii uverejnenej v časopise Current Biology.
Jednoduché otázky
Vedci pracovali s 36 jedincami na experimentoch v štyroch rôznych laboratóriách. Jeden z dobrovoľníkov mal narkolepsiu a často zažíval lucidné sny, teda sny, v ktorých človek dokáže úplne či čiastočne ovládať dej. Ostatní účastníci sa v skúsenostiach s lucidnými snami líšili.
V najhlbších fázach spánku, ktoré sledovali pomocou elektroencefalogramu vedci komunikovali s ľuďmi pomocou slov, blikajúcich svetiel a fyzických dotykov. Mali odpovedať na jednoduché otázky typu: „Hovoríte po španielsky?“
Odpovede sa získavali prostredníctvom vopred dohodnutých pohybov očí alebo tvárových svalov. V rámci 57 experimentov sa pozorovala najmenej jedna správna odpoveď v 47 % snov, v ktorých účastníci štúdie potvrdili lucidné snívanie.
Poznanie spánku do budúcna
„Dali sme výsledky dokopy a sme presvedčení, že kombinácia výsledkov zo štyroch rôznych laboratórií využívajúcich odlišné postupy, svedčia o tom, že je možná takáto obojsmerná komunikácia,“ hovorí neurovedkyňa Karen Konkolyová.
Osoby v štúdii boli potom zobudené, aby podali správu o svojich snoch. V niektorých prípadoch si pamätali vonkajšie vstupy, ktoré boli prekrývané snom, iný ich cítili akoby prichádzali z ich vnútra, ako keby im v hlave hralo rádio.
Výskum kladie základy pri budúcich štúdiách snov, pamäti a dôležitosti spánku pre upevňovanie spomienok. Môže tiež byť užitočný pri liečbe porúch spánku, ale tiež zaznamenať to, čo vidíme vo svojich snoch.
Nahlásiť chybu v článku