V Nórsku identifikovali telo bábätka, ktoré zomrelo pri nelegálnej migrácii. Jeho rodičia sa chceli dostať do Británie

Polícia v Nórsku v pondelok oznámila, že telo nájdené na pobreží krajiny na začiatku tohto roka patrí nezvestnému 15-mesačnému chlapcovi, ktorý v októbri zahynul v Lamanšskom prielive. Informoval o tom britský portál BBC.

Dieťa menom Artin zomrelo spolu so štyrmi členmi svojej rodiny, keď sa vlani v októbri potopil čln, v ktorom sa plavili z Francúzska cez Lamanš do Británie. Išlo o kurdsko-iránsku rodinu. Príbuzní rodiny prežívali žiaľ a zmätok, kým čakali na správy, čo sa s Artinom stalo. Teraz pozostatky dieťaťa prevezú späť do Iránu, kde ho pochovajú.

Nikto ho nehľadal

Polícia v Nórsku v pondelok uviedla, že telo našli na juhozápadnom pobreží neďaleko Karmöy na Nový rok dvaja policajti. „Nemali sme v Nórsku hlásené nezvestné bábätko a žiadna rodina sa s políciou neskontaktovala,“ povedala pre BBC šéfka policajného vyšetrovania Camilla Tjelle Waageová. Modrá kombinéza, ktorú mal chlapček na sebe, nebola vyrobená v Nórsku, a to naznačovalo, že dieťa nepochádza z tejto severskej krajiny. Odborníci následne získali DNA profil a rodinu upovedomili, že ide o Artina.

„Špecialistom na oddelení forenznej vedy v Nemocnici Univerzity v Osle sa podarilo získať zhodné DNA profily,“ napísala polícia v oznámení. Čln, na ktorom sa plavila rodina, sa v Lamanšskom prielive potopil 27. októbra. Celá zahynula: Rasúl Irán Nežad (35), Šiva Mohammad Panahíová (35), Anita (9) a Armin (6). Rodina pochádzala z mesta Sardašt v západnom Iráne, neďaleko hranice s Irakom.

Pätnásť ďalších migrantov previezli do nemocnice a francúzska prokuratúra v Dunkirku začala potopenie člna vyšetrovať. Nihajat, vzdialenejšia teta, bola prvou príbuznou, s ktorou sa nórska polícia rozprávala. „Som šťastná a zároveň smutná,“ povedala pre BBC v pondelok. „Šťastná, že Artinove pozostatky sa nakoniec našli, a smutná, že nás navždy opustil,“ dodala.

Každý rok vkladajú svoje životy do rúk prevádzačov tisíce iránsko-kurdských utečencov, keď sa vydávajú do Európy. Kurdský región v Iráne čelí politickému útlaku a obrovskej ekonomickej nerovnosti. V horskom regióne, rozkladajúcom sa cez hranice v Turecku, Iraku, Sýrii, Iráne aj Arménsku, žije 25 až 35 miliónov Kurdov. Tvoria štvrtú najväčšiu etnickú skupinu Blízkeho východu, ale nikdy nemali vlastný trvalý štát.

Pozri aj:

Najžiadanejší kov premieňa Kongo na peklo. Kvôli batériám platí africká krajina tú najvyššiu cenu