V 2. svetovej vojne bojoval aj prápor afroamerických žien: Nikdy nepoužili zbraň, uznanie dostali až po 36 rokoch

V priebehu druhej svetovej vojny sa v roku 1942 zrodila neuveriteľná jednotka, ktorá čelila nielen nástrahám vojny, ale aj hlbokému rasizmu, sexizmu a segregácii. Členkami 6888. práporu ústredného poštového adresára boli prevažne Afroameričanky. Označované boli ako ženský vojenský prápor, ktorý bojoval počas 2. svetovej vojny, aj keď nikdy nevzali do ruky zbraň. Dnes sú z týchto žien hrdinky, ktoré sa už navždy zapísali do dejín, no počas svojho boja museli čeliť obrovským predsudkom.

Jednotka pozostávala z 855 žien a aktívna bola v rokoch 1945 a 1946. Jediná ženská vojenská afroamerická jednotka dostala úlohu, ktorá bola považovaná za nesplniteľnú — vybaviť milióny nedoručených poštových zásielok určených pre vojakov a ich rodiny.

Napriek veľkým prekážkam — tvrdým pracovným podmienkam, urážkam či segregácii, tento prápor splnil úlohu za menej než 90 dní. Dnes, po viac než 80 rokoch sa príbeh týchto odvážnych žien dostáva do pozornosti a tieto hrdinky, ktoré čelili bojom na pozadí vojny, sú konečne uznávané za svoj nezmazateľný prínos za rovnosť.

Ženy, ktoré bojovali nielen proti nacizmu, ale aj proti segregácii

Ako píše magazín Historyhit, vo februári 1945 boli sklady v anglickom Birminghame preplnené nedodanými zásielkami, ktoré boli určené pre amerických vojakov, dôstojníkov aj ľudí z Červeného kríža, ktorí slúžili v Európe počas 2. svetovej vojny.

Môže sa to zdať ako banalita, ale v skutočnosti nedodaná pošta veľmi zle pôsobila na morálku vojakov, pretože niekoľko rokov nemali žiadne spojenie so svojimi blízkymi a zároveň ich blízki nevedeli, či ich manželia, otcovia a synovia vôbec ešte žijú.

Za nedoručením zásielok však nemohla len pošta, ale aj samotní odosielatelia, pretože napísať na list len meno a poznámku „US Army“ nebolo postačujúce. Napríklad, len vojakov s menom Robert Smith bolo v tom čase v armáde skoro 8-tisíc.

Tento problém mal vyriešiť „osmičkový prápor“ (The Six Triple Eight), ktorý tvorili predovšetkým Afroameričanky, ale našli sa medzi nimi aj Portoričanky a Mexičanky. Prápor bol tak multietnický a zložený zo žien, ktoré v Amerike zažívali krutú segregáciu.

„Dobrú morálku zaistí len vybavená pošta“

Tieto ženy čelili predsudkom, urážkam, rasizmu a sexizmu. Museli spať a jesť na iných miestach ako bieli vojaci. Nakoniec, keď boli poverené misiou, ktorá súvisela s nedoručenými zásielkami, boli ubytované v budove bývalej školy, ktorú si museli najprv samy zrekonštruovať, aby bola aspoň čiastočne obývateľná.