Od počiatkov civilizácie sa spočiatku alchymisti, v súčasnosti vedci, snažia nájsť kľúč k večnému životu. To sa im v podstate aj podarilo, aj keď nie v podobe, akej by sme si možno mysleli. Odpoveďou môže byť klonovanie, ktoré je teoreticky možné aj u človeka.
Prvým naklonovaným cicavcom v histórii bola ovca Dolly. Tento úspech sa podaril škótskym vedcom a ovečka bola predstavená svetu pred 25 rokmi.
Pomenovaná podľa speváčky
Vo februári 1997 svetovými médiami preletela fascinujúca správa. Škótskym vedcom z Roslinského inštitútu, na čele ktorých stál Ian Wilmut, sa podarilo prvé úspešné vyklonovanie dospelej ovce. Pôvodné meno 6LL3 bolo z objektívnych príčin premenované a ovca dostala meno Dolly po známej country speváčke Dolly Partonovej. Vedcom mimoriadne imponovali jej prsia, a tak sa rozhodli dať meno práve po nej, uvádza BBC.
A práve prsia zohrali pri klonovaní Dolly veľkú úlohu. Na klonovanie boli totiž použité bunky z vemena dospelej ovce, ako uvádza portál Live Science.
Bola použitá technológia nukleárneho prenosu buniek. Jadro z dospelej bunky vedci presunuli do vaječnej bunky bez jadra. Takto vytvorenú bunku potom elektricky stimulovali k rozdeľovaniu, a potom bol zhluk vložený do náhradnej matky.
Dolly sa narodila 5. júla 1996, vedci však s oznámením o nej čakali. Metóda, ktorú totiž použili, bola veľmi neefektívna a Dolly bola jediná z 277 pokusov, ktorá sa vôbec dožila dospelosti.
Modelka pred kamerami
Ako pripomína TASR v článku z roku 2016, Dolly, ešte ako malé jahňa, si zvykla na televízne štáby a na to, že je stredobodom pozornosti. To sa odrazilo aj na jej povahe. Nezniesla pri sebe nikoho iného z ovčej ríše a všetko krmivo si nárokovala pre seba. Ponúkané maškrty, ktoré dostávala od ľudí, si brala s úplnou samozrejmosťou.
Výskum Dolly však pokračoval. Nebola bežnou ovcou a stále bola viac experimentom ako zvieraťom v pravom slova zmysle. Vedci chceli zistiť, či sa dokáže klasicky reprodukovať.
Umiestnili k nej welského barana a podarilo sa. V roku 1998 sa Dolly narodilo prvé jahňa menom Bonnie, nasledujúci rok mala dvojčatá a v roku 2000 dokonca trojčatá, uvádza Roslinský inštitút. Potomkovia Dolly chodia po svete ešte aj dnes, dokonca v roku 2016 vedci potvrdili, že naklonovali 13 ovečiek, pričom štyri pochádzajú priamo z bunkovej línie samotnej Dolly.
Nadváha, choroby a smrť
Dolly, vzhľadom na to, že bola aj atrakciou, ktorej sa dostávalo veľkej pozornosti, začala mať problémy s nadváhou kvôli rôznym maškrtám. Rozvinula sa u nej artritída, ktorá musela byť liečená protizápalovými liekmi.
Potom ju však postihlo nádorové ochorenie pľúc, ktoré bolo pre ňu rozsudkom smrti. Vo veku 6,5 roka ju boli vedci nútení utratiť. Ovce sa pritom dožívajú aj 15 rokov, u Dolly bolo ale viacero problémov. Keďže bola naklonovaná z dospelej 6-ročnej ovce, jej genetický vek bol pri narodení teoreticky rovnaký, ako už u dospelej ovce. Tiež jej nezdravý životný štýl sa podpísal na zhoršenom zdraví. Jej skoré úmrtie tak podľa vedcov nemalo súvis s klonovaním, ak neberieme do úvahy, že bola klonovaná z dospelej ovce.
Dolly tiež nikdy nevidela slnko ani zelenú pašu, ktorá je pre ovce tak typická. Celý život prežila v Roslinskom inštitúte v stráženom betónovom boxe a prežúvala granule s živinami. Vedci sa báli, že nástrahy za bránami inštitútu by boli pre ňu priveľmi nebezpečné.
Odkaz a klonovanie
Dolly je aj dodnes azda najslávnejšou ovcou sveta. Stala sa synonymom klonovania a priekopníckej vedy. Po Dolly bolo úspešne klonovaných množstvo cicavcov a aj techniky sa zdokonalili.
Jej prínos bol najmä vo výskume a pochopení práce s kmeňovými bunkami, uvádza Scientific American. O klonovaní sa tiež hovorí ako o možnosti obnovy vyhynutých druhov, čo sa aj urobilo u pyrenejského kozorožca, ktorý bol vyhlásený za vyhynutého v roku 2000. Naklonovaný jedinec, žiaľ, krátko po narodení zahynul.
Proces klonovania už v tej dobe vyvolal veľké kontroverzie a tie pretrvali až dodnes. Okamžite sa hovorilo o etickosti, zásahu do procesov prírody a tiež o tom, že to všetko smeruje ku klonovaniu ľudí. K tomu zatiaľ nikto oficiálne nepristúpil a nie je ani vôľa a legislatívna cesta to vykonať. Istou útechou môže byť aj vyhlásenie Iana Wilmuta v roku 2007, podľa ktorého klonovanie nikdy nebude vhodné na to, aby bolo aplikované na ľudí.
Pokiaľ ide o Dolly, vedci pochopili, že bola priekopníčkou. Preto bolo jej telo preparované a konzervované a následne darované do Škótskeho kráľovského múzea, kde je od roku 2003, kedy bola utratená, pravidelne vystavovaná.
Nahlásiť chybu v článku