Zažil to už každý z nás. Kúpili ste si zemiaky, no všetky ste ich naraz nespotrebovali, tak putovali napríklad do komory. Keď ste sa k ním po nejakej dobe vrátili, zistili ste, že zo zemiakov už vykukujú malé klíčky, či v prípade, že ste tam tie zemiaky mali už skutočne dlho, tak aj pomerne veľké výrastky, ktoré viac ako zemiak pripomínali skôr nejakého mimozemského tvora. Čo ste s nimi urobili? Leteli rovno do odpadu, alebo ste odstránili klíčky a použili ich? Je to vôbec bezpečné?
správy od nás budete mať ako prví.
Takmer všetci máme radi najobľúbenejšiu slanú pochúťku zo zemiakov – zemiakové lupienky. Viete ale, ktoré chipsy by ste si mali vyberať a ktorým sa radšej vyhýbať? Prečítajte si náš článok o tejto chrumkavej dobrote.
Mnoho ľudí si myslí, že zemiaky sú koreňová zelenina, podobne ako mrkva či petržlen. V skutočnosti však ide o hľuzu. Jej primárnou funkciou je, aby rastlina prežila zimné obdobie, kedy nadzemná časť rastliny aj vplyvom studeného počasia uhynie. Tým, že je hľuza v zemi, je chránená pred mrazom a na jar z nej môže opätovne vyrásť nová rastlina. Zemiaky sú veľmi cenené pre ich vysoký obsah sacharidov, ktoré sa v hľuze nachádzajú práve preto, aby hľuza dokázala prežiť zimu.
Jedovaté zemiaky
Keď sa dobre pozriete na zemiak, uvidíte malé škvrnky či očká na šupke. To sú počiatočné miesta, z ktorých neskôr vyrastajú klíčky. Z nich sa tvoria ďalšie výhonky, ktoré potom vystupujú nad povrch zeme a tam vyrastá nadzemná časť rastliny.
Keď je zemiak vystavený svetlu, spustia sa v ňom reakcie, ktoré na ňom vytvárajú zelené miesta. Zelená farba je tvorená chlorofylom, ktorý pre nás nie je škodlivý, práve naopak, obsahuje viaceré užitočné minerály alebo aj dôležité železo. Avšak okrem chlorofylu sa v zelených miestach vytvára aj látka solanín. Túto chemickú látku produkuje zemiak ako obranu proti škodcom. Skonzumovanie malého množstva solanínu nepredstavuje žiadne riziko, nebezpečný je však vo väčšom množstve. Medzi príznaky otravy solanínom patrí nevoľnosť, hnačka, zvracanie, bolesť hlavy, závraty, či pálenie v krku. Vo vzácnych prípadoch môže dôjsť ku kóme či dokonca k smrti. Solanín sa nachádza aj v klíčkoch.
Ako sa brániť?
Ak máte zemiaky s malými klíčkami, napríklad o dĺžke 2 centimetre, nemusíte ich vyhadzovať. Stačí ich dôkladne olúpať a dať si záležať na miestach, kde vyrastali klíčky. Zemiaky môžete potom na nejaký čas namočiť do vody, ktorú potom zlejete a následne ich spracujete. Vďaka lúhovaniu sa do vody uvoľní ešte zbytkový solanín zo zemiakov. Podobne môžete postupovať aj keď objavíte zelené časti. Odkrojte ich, no rozhodne na zelených miestach nešetrite. Najväčšie množstvo solanínu sa nachádza tesne pod šupkou, takže dôkladné olúpanie tiež významne zníži množstvo solanínu. Niektorí ľudia sú na solanín precitlivení viac, najmä deti a chorí či starí ľudia. Ak varíte pre nich, bude lepšie keď zelené či naklíčené zemiaky radšej nebudete ani spracovávať.
Ako zabrániť tomu, aby vám zemiaky nezačali klíčiť? Je potrebné zemiaky správne skladovať. Najlepším miestom je pivnica či iné podobné miesto. Dôležitá je tma a chlad, no samozrejme nie mráz, ktorý by zemiaky poškodil.
Ak ste ale záhradkár, potom vám naklíčené zemiaky padnú určite vhod. Stačí ich zahrabať do zeme a o niekoľko mesiacov budete mať bohatú úrodu vlastných zemiakov, čo rozhodne stojí za to.
Chceli by ste si uvariť nejakú dobrotu zo zemiakov? Vyskúšajte tento, tento, alebo tento recept a pochutnajte si na výborných, no pritom jednoduchých jedlách.
Čo robíte s naklíčenými či zelenými zemiakmi vy? Nekompromisne ich vyhadzujete alebo ich spracujete? Napíšte nám v komentároch.
interez.sk (Matej Mensatoris) iflscience.com
Nahlásiť chybu v článku