Unikátny jav: Na oblohe môžeme v týchto dňoch vidieť kométu Neowise a 7 planét slnečnej sústavy

Zážitok z jej pozorovania však umocní ďalší zaujímavý jav, možnosť vidieť na oblohe všetky planéty slnečnej sústavy.

„V súčasnosti sú planéty postavené tak, že pozorovateľovi, ktorý si privstane nadránom, sa naskytne skutočne zaujímavý pohľad. V tomto čase je totiž možné pozorovať prakticky všetky planéty, ktoré sú viditeľné voľným okom. Na rannej oblohe sa nachádzajú aj Urán a Neptún, no na ich pozorovanie je už potrebné použiť ďalekohľad,“ povedal pre TASR astrofyzik Patrik Čechvala z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.

Raz za niekoľko rokov

Niečo podobné sa udeje raz za niekoľko rokov a v kombinácii s kométou viditeľnou voľným okom je takáto situácia ešte výnimočnejšia.

Mars, Jupiter a Saturn môžu byť pri vhodnom postavení voči Slnku pozorovateľné prakticky po celú noc. Venuša a Merkúr sú však vnútorné planéty, teda ich obežné dráhy sú k Slnku bližšie než obežná dráha Zeme.

Môžeme ich teda vidieť iba po západe slnka nad západným obzorom alebo nad východným horizontom predtým, než slnko vyjde.

Venuša žiari na oblohe po západe slnka buď ako známa a mimoriadne jasná Večernica, alebo za úsvitu ako Zornica.

Merkúr, ktorý má obežnú dráhu najbližšie k Slnku, je potom pozorovateľný len v krátkych niekoľkodňových obdobiach, keď sa od Slnka z nášho pohľadu vzdiali na maximálnu uhlovú vzdialenosť (najväčšia elongácia).

Vhodné podmienky na pozorovanie Merkúra nastávajú teda raz za niekoľko mesiacov. Práve v nasledujúcom týždni (približne do 25. júla) sa podarí naplniť všetky tieto predpoklady.

Jupiter a krátko po ňom Saturn v našich zemepisných šírkach vychádzajú v týchto dňoch na oblohu medzi pol deviatou a deviatou večer a sú celú noc viditeľné ako dva výrazné objekty – Jupiter je druhé najjasnejšie teleso na oblohe po Venuši (ak nerátame Slnko a Mesiac) a dosahuje zdanlivú veľkosť –2,4 magnitúdy (mag), Saturn so zdanlivou veľkosťou 0,1 mag je o niečo slabší.

Magnitúda udáva jasnosť objektu na oblohe v logaritmickej škále, pričom s jej stúpajúcou hodnotou zdanlivá veľkosť klesá, najjasnejšie objekty majú záporné hodnoty magnitúdy.

Červený či oranžový Mars vychádza okolo polnoci. Nadránom po 2.30 h zažiari nad východným obzorom Venuša (–4,4 mag).

Nadránom uvidíme všetky planéty naraz

A napokon okolo 4. hodiny ráno vychádza Merkúr a keďže vtedy už svitá, je práve v tomto krátkom čase možnosť vidieť všetky planéty naraz vrátane Uránu a Neptúna, avšak už s použitím ďalekohľadu.

Cez víkend na rannú oblohu vychádza aj tenučký ubúdajúci Mesiac. A spolu s týmito telesami možno ešte vždy obdivovať jasnú kométu NEOWISE, hoci sa jej viditeľnosť, najmä voľným okom, pri rannom brieždení zhoršuje.

„Ak sa planéty k sebe priblížia, nazývame takéto úkazy konjunkcie. Tie sa na oblohe odohrávajú pravidelne. V celkom peknej konjunkcii sa nachádzajú práve Jupiter so Saturnom. Budú sa k sebe ešte viac približovať a do konca roka ešte vytvoria veľmi pekné divadlo,“ doplnil Čechvala. Najtesnejšie pri sebe budú 21. decembra 2020.

Mars bude najbližšie k Zemi za posledné roky

Počas roka 2020 bude atraktívny aj Mars – na jeseň 6. októbra sa priblíži k Zemi na vzdialenosť 62,1 milióna kilometrov, čo je tretie najväčšie priblíženie po rokoch 2003 a 2018. Zároveň 13. októbra bude najďalej od Slnka. V tomto čase dosiahne zdanlivú veľkosť –2,4 až –2,6 mag, teda bude rovnako žiarivý ako Jupiter.

Na oblohe môžeme v týchto dňoch sledovať aj viacero meteorických rojov. Viac o nich sa môžete dočítať v našom staršom článku.

Pozri aj:

Najbližšie dni sa pozerajte na oblohu: Kométa s chvostom, meteorické roje či svietiace oblaky