Novozvolený prezident Spojených štátov amerických Donald Trump na tlačovej konferencii v utorok 7. januára uviedol, že nevylučuje využitie vojenského alebo ekonomického nátlaku pri získavaní Grónska alebo Panamského prieplavu. Okrem toho spomenul aj premenovanie Mexického zálivu na Americký záliv.
Donaldovi Trumpovi položil novinár priamu otázku, a síce, či môže vylúčiť „vojenský alebo ekonomický nátlak“ na dosiahnutie svojho cieľa – získanie Grónska a Panamského prieplavu. „Nie, nemôžem vás ubezpečiť ani o jednom z týchto dvoch, ale môžem povedať toto: potrebujeme ich pre ekonomickú bezpečnosť,“ odpovedal Trump, ktorý má byť inaugurovaný za prezidenta 20. januára.
Podľa Vladimíra Bilčíka, bývalého europoslanca, Trumpove vyhlásenia nie sú prekvapivé a dáva nimi najavo, že v nasledujúcich rokoch pôjde USA v prvom rade o svoju vlastnú bezpečnosť.
Staví na silu
Trump sa o Grónsko zaujímal aj počas svojho prvého funkčného obdobia v roku 2019, kedy spomínal jeho kúpu. Treba pripomenúť, že ide o dánske autonómne územie.
Bezpečnostný analytik a odborník na obranné plánovanie Vladimír Bednár upozorňuje, že v Grónsku došlo k posilneniu prítomnosti dánskych ozbrojených síl. „Dánsko takto komunikuje s USA a dáva im tak najavo, že tieto vyjadrenia Trumpa berie vážne a pristupuje k nim zodpovedne,“ vysvetľuje. Zároveň si však myslí, že je nepravdepodobné, že by sa USA pustili do takéhoto konfliktu.
Podľa Bilčíka sú Trumpove vyhlásenia dôležité z hľadiska toho, čo nás v budúcnosti čaká. Z výrokov na tlačovej konferencii je totiž citeľné, čo bude kľúčovou premennou pri jeho uvažovaní o medzinárodnej politike. „Bude to sila, a to v rôznych podobách, či už geoekonomická alebo vojenská. USA sú najmocnejšou krajinou sveta, a tá sila bude v medzinárodnej politike oveľa určujúcejšia,“ hovorí a dodáva, že z tohto hľadiska je dôležité, kde bude stáť Slovensko.
Zmena rétoriky a sústredenia pozornosti
„Každá sila má mantinely, ktoré sú dané inštitúciami, právom, alebo zaužívanými normami. Treba si ale uvedomiť, že toto sa bude Trump snažiť prispôsobiť sebe, a v priebehu budúcich štyroch rokov to bude robiť ešte výraznejšie,“ myslí si Bilčík.
Nasledujúce roky, počas ktorých bude Trump v úrade, budú preto dôležité pre smerovanie a vývoj celej Európy, a v konečnom dôsledku aj Severoatlantickej aliancie.
USA podľa neho budú ešte intenzívnejšie sledovať zabezpečenie bezpečnostného priestoru vo svojom susedstve, a z vyjadrení nastávajúceho prezidenta je jasné, kam to susedstvo siaha. To, ako hovorí, ukazuje, že teraz pôjde predovšetkým o bezprostrednú bezpečnosť Spojených štátov amerických a európski spojenci by mali hľadať spôsob, ako sa stať ich rovnocenným partnerom.
„To čo platilo v 90. rokoch o americkej politike, dnes už neplatí. Toto je realita, s ktorou sa musíme naučiť pracovať. Ak sa v úrade s prezidentom Bidenom objavili nejaké záblesky z 90. rokov, s nástupom Trumpa a jeho administratívy sa toto všetko stane minulosťou,“ upozorňuje bývalý europoslanec.
Nahlásiť chybu v článku