Prečo je dôležité o tomto súostroví vedieť? Nachádza sa tu trezor na semená s názvom Global Seed Vault. V ňom sa nachádza obrovské množstvo semienok rastlín, ktoré sem vedci uskladnili pre prípad, že by svet zastihla pohroma. Úlohou trezora je semená ochrániť pred klimatickými zmenami, no zdá sa, že budú musieť čeliť výzve skôr, ako sa nazdali.
Global Seed Vault
Aby ostali semienka čo najdlhšie v ideálnom stave, trezor je postavený tak, aby sa dnu dostalo čo najmenej kyslíka a teplota sa tu udržiava na -18°C. Prečo sa trezor nachádza práve v Nórsku? Odpoveď je jednoduchá, chladné je nielen vnútro trezora, ale aj okolité prostredie. Keby došlo k poruche alebo výpadku elektrickej energie, na nejaký čas udrží semená v chlade okolitá zamrznutá pôda.
Today, you can read a piece on Svalbard Global Seed Vault in the latest issue of Biopreservation and Biobanking. The special issue is focusing on #agricultural #genebanks.https://t.co/BJq7dJtUen pic.twitter.com/tCoVN4UvII
— Svalbard Seed Vault (@GlobalSeedVault) October 22, 2018
Globálne otepľovanie
Zdá sa však, že prežitie semienok je ohrozené. Klimatické zmeny totiž ohrozujú aj Nórsko, a teda aj Špicbergy. Nórska vláda vyhlásila, že ak sa v dohľadnej dobe nič nezmení, teplota by mohla na súostroví stúpnuť až o 10°C. Ak sa však ľudia posnažia a urobia všetko pre to, aby zamedzili ďalšiemu otepľovaniu, k nárastu teploty dôjde pravdepodobne aj tak, avšak len o 7°C.
#TBT 2008: CIAT sends its first shipment of seeds to the Svalbard #GlobalSeedVault in northern Norway. https://t.co/ITWtC7aDxB @CropTrust pic.twitter.com/W8ieUF7gsX
— CIAT (@CIAT_) September 8, 2017
Roztápajúci sa permafrost
Ak však nedôjde k zmene, hrozí, že sa permafrost v okolí trezora začne postupne roztápať. Ak sa začne roztápať, premení sa na blato a začne uvoľňovať do ovzdušia metán a oxid uhličitý. Pred niekoľkými rokmi už k miernemu roztopeniu permafrostu došlo, následkom čoho bol trezor zatopený a ocitol sa v ohrození.
Today! The #Svalbard Global Seed Vault Celebrates 10 Years. We are honoured to welcome so many partners and collaborators who join us in Longyearbyen from across the world for the #SeedVault10. https://t.co/ubfq3K65gn pic.twitter.com/4MygIZQuBq
— The Crop Trust (@CropTrust) February 26, 2018
Lavíny a zosuvy pôdy
Vláda sa obáva, že to bude len a len horšie, sneh sa bude topiť, lavíny a zosuvy pôdy budú častejšie, obdobia zimy kratšie a dažde prudšie a vytrvalejšie. Odborníci odhadujú, že k najprudším zmenám dôjde do roku 2071, zmeny však môžeme pocítiť už v roku 2040. Aj keď to znie ako vzdialená budúcnosť, odporúčajú nazrieť do minulosti a uvedomiť si, aké škody ľudstvo napáchalo doteraz. Len za posledných 40 až 50 rokov stúpla teplota na súostroví o 3 až 5°C.
Ďalšie stúpanie teploty sa prejavuje napríklad tým, že Špicbergy zažili za posledných niekoľko zimných období prudké lejaky. Menia sa aj fjordy, ktoré sú už takmer bez ľadovej pokrývky.
iflscience
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku