Smutný životný príbeh siamských dvojičiek Máši a Dáši Krivoshlyapových sa okamžite po svojom zverejnení stal odstrašujúcim príkladom krutosti a nehumánnosti sovietskych lekárov. Tí vykonávali kruté a nehumánne experimenty na dvojičkách za ich plného vedomia, čo sa výrazne podpísalo aj na psychike jednej z nich, ktorá preto svojej sestre robila z už tak smutného života hotové peklo.
Narodenie sa do pekla
Máša a Dáša sa narodili 3. januára 1950 v Moskve. Ihneď po svojom príchode na svet boli odobraté svojej matke, Yekaterine Krivoshlyapovej, pričom jej lekári oznámili, že Máša aj Dáša nečakane zomreli na zápal pľúc. V skutočnosti ich však pod vedením sovietskeho fyziológa Pyotra Anokhina v najvyššej tajnosti premiestnili na Inštitút experimentálnej medicíny v Moskve, kde na nich začali lekári vykonávať pokusy už niekoľko dní po ich narodení.
Máša aj Dáša mali spoločnú obehovú sústavu, každá však mala svoju vlastnú nervovú sústavu. Práve vďaka tomuto faktu boli na dvojičkách vykonávané experimenty, ktoré mali ukázať, ako bude na mučenie jednej z dvojičiek reagovať jej sestra. V inštitúte sa k nim preto správali ako k pokusným králikom – vystavovali ich extrémnym zmenám teploty, nechávali ich hladovať, dostávali elektrické šoky alebo im bránili v spánku.
Príkladom maximálne krutého zaobchádzania sa stal experiment, v ktorom jednu zo sestier vložili do nádoby s ľadom, kde teplota jej časti tela klesla na takmer smrteľnú úroveň. Počas toho sledovali, ako sa zmení telesná teplota jej sestry, ktorá bola v miestnosti pri izbovej teplote. V ďalšom experimente pichali do jednej zo sestier ihly, pričom sledovali reakciu na bolesť u druhej. V záujme vedy im tiež do žíl vstrekovali rádioaktívne a toxické látky, pričom vždy sledovali rozdielnosť účinkov na jednu či druhú sestru. Celé toto týranie trvalo nekonečných 6 rokov. Počas celého tohto obdobia boli neustále napojené na množstvo prístrojov, ktoré konštantne monitorovali aktivitu ich pľúc, srdca či mozgu. Pomocou spleti trubičiek im niekoľkokrát denne odoberali tráviace tekutiny alebo krv.
Šanca na normálny život
V roku 1956 ich premiestnili do Centrálneho vedeckého výskumného inštitútu traumatológie v Moskve, kde sa museli naučiť chodiť a získali základné vzdelanie. V detskom oddelení tohoto inštitútu ich však v úplnom utajení pred verejnosťou držali ďalších 8 rokov. Toto väznenie by s určitosťou trvalo oveľa dlhšie, keby v roku 1964 na verejnosť neunikla správa, že v inštitúte držia dievča s dvoma hlavami. Aby si inštitút zachoval svoju dobrú povesť, Dášu a Mášu prepustili na slobodu a umožnili im dožiť relatívne normálny život.
Týranie lekármi už od raného detstva sa však nezmazateľne podpísalo na ich psychike. Z Máši sa totiž vyvinul krutý a dominantný psychopat, ktorý zneužíval a psychicky ničil svoju empatickú, tichú a starostlivú sestru Dášu, túžiacu po normálnom a samostatnom živote. Máša jej však nič z toho nedovolila. Práve naopak, spravila si zo svojej milujúcej sestry podradného sluhu. Keďže Máša nebola kvôli chýbajúcemu dáviacemu reflexu schopná piť alkohol, nútila ho piť svoju sestru. Tá, hoci alkohol neznášala, vždy nakoniec súhlasila a vypila si. Kvôli spojenej obehovej sústave sa tak Máša bola schopná opiť prostredníctvom svojej sestry.
Neskôr sa Dáša zamilovala do svojho spolužiaka zo špeciálnej školy pre telesne postihnutých v meste Novocherkassk, kde pokračovali vo svojom vzdelávaní po prepustení z inštitútu. Máša jej však vo vzťahu bránila za každú cenu a nedovolila, aby jej sestra bola niekedy šťastná. Dáša preto upadla do depresie a v 18 rokoch sa pokúsila o samovraždu obesením, no neúspešne. Vláda ich preto umiestnila do špeciálneho domova pre invalidov, kde boli pod neustálym dozorom.
V roku 1989, vo veku 39 rokov, vystúpili v televíznej relácii a pozitívne reakcie od divákov spôsobili, že sestry boli premiestnené do domu pre vojnových veteránov, čím konečne získali samostatnosť. Žiaľ, po dobu ďalších 20 rokov tam žili v jednej izbe s jedinou posteľou a peniaze si zarábali šitím detských plienok. Hlavnú zásluhu však mala opäť iba Dáša, ktorá väčšinu práce vykonávala sama. Jej sestra väčšinu času iba fajčila cigarety a čítala magazíny.
V roku 1985 sa sestrám podarilo kontaktovať ich matku Yekaterinu, s ktorou udržiavali dobrý vzťah ďalšie 4 roky, až pokiaľ si to Máša nerozmyslela a aj napriek Dášiným protestom prerušila akýkoľvek kontakt s ich matkou.
Popularita, ktorá ich mohla zachrániť
Situácia sa zmenila k lepšiemu až keď sa k moci dostal Gorbačov. Ten v roku 1988 opäť pozval sestry do televíznej diskusnej relácie Vzglyad, kde sa im dostalo obrovskej podpory od divákov a mohli sa presťahovať do oveľa luxusnejšieho bytu, kde si po prvý raz mohli dožičiť luxusu ako bola televízia, herná konzola Atari, walkman alebo počítač, z ktorého riadili a kontrolovali priebeh charitatívnych zbierok, ktoré boli pre ne zriadené. Postupne im začali prichádzať aj ponuky od špičkových chirurgov z Británie, ktorí sa špecializovali v oddeľovaní siamských dvojčiat. Máša však všetky ponuky jednoznačne odmietla. Zaumienila si, že Dáša bude už do smrti patriť iba jej a tohto pravidla sa za nič na svete nehodlala vzdať.
V priebehu nasledujúcich rokov sa o sestry zaujímalo čoraz viac novinárov a spisovateľov, ktorí o ich životnom príbehu napísali veľké množstvo článkov a kníh. V roku 1999 sa dokonca stali hlavnou tvárou dokumentu britskej televízie BBC. Hoci sa sestry navonok tešili veľkej popularite a vyzerali radostne, Dáša neustále trpela a ťažko znášala psychický teror od svojej šialenej sestry Máši.
Ani smrť nás nerozdelí
Tá ochorela 13. apríla 2003 a hneď na ďalší deň skonala. Jej sestra, pripútaná k nehybnému mŕtvemu telu, skonala o 17 hodín neskôr na otravu krvi z vedľajších produktov Mášinho rozkladajúceho sa tela. Aj keď sa Dáša celý svoj život snažila vymaniť zo spárov svojej sestry a žiť plnohodnotný život, na smrteľnej posteli (tentoraz už dobrovoľne) odmietla všetky výzvy chirurgov na odstránenie Mášinho mŕtveho tela. Nech bola voči nej Máša akokoľvek krutá, nedokázala by si už bez nej predstaviť život, a tak sa rozhodla odísť spolu s ňou. Po tom, čo všetko si spolu vytrpeli, to považovala za najsprávnejšie rozhodnutie.
Máša a Dáša Krivoshlyapova sú pochované na cintoríne Novodevichy v Moskve. V čase svojej smrti boli najdlhšie žijúcimi siamskými dvojčatami v histórii.
wikipedia.org, patrynworldlatestnews.sk
Nahlásiť chybu v článku