Akú hračku by ste kúpili svojmu dieťaťu, ak by ste žili v 50. rokoch v USA a chceli by ste v ňom povzbudiť záujem o vedu? Možno práve túto. Aj keď dnešné deti majú k dispozícii neuveriteľne širokú paletu hračiek, takúto by vám nepredali v žiadnom hračkárstve. To, čo je dnes nepredstaviteľné, bolo v minulosti bežnou realitou. Na hračku sa pozrel portál allthatinteresting.
správy od nás budete mať ako prví.
Ako už názov napovedá, hračku vytvoril Alfred Carlton Gilbert. Zámerom jeho atómového laboratória bolo u detí vzbudiť záujem o vedu a techniku a to, aby mohli sledovať jadrové reakcie v pohodlí domova.
Gilbert veril, že hračka bude u detí budovať „pevný americký charakter“. To sa páčilo mnohým americkým vlastencom. Gilbert všetkých ubezpečoval, že na vývoji jeho hračky pracovali najlepší jadroví fyzici v krajine a je bezpečná.
Čo dieťa získalo v tejto „žiarivej“ hračke? Súčasťou sady bol napríklad Geigerov-Müllerov počítač, teda prístroj na meranie okamžitej radiácie. Ďalej sa tam nachádzala hmlová komora. V nej mohli „mladí vedci“ vidieť záblesky nabitých častíc produkovaných rádioaktívnym prvkom. A hlavne tu boli 4 odlišné vzorky uránovej rudy, ktoré slúžili ako zdroj radiácie. Ďalej tam bol model atómu, ďalšie prístroje, manuál či komiks o rádioaktivite.
V návode bola opísaná aj zaujímavá hra formou skrývačky. Rodič v dome skryl vzorky uránu a dieťa malo chodiť s Geiger-Müllerovým počítačom a hľadať ich.
Pravdou ale je, že aj keď niekto hračku označoval za to najnebezpečnejšie, čo sa dá deťom kúpiť, riziko bolo minimálne. Vzorky obsahovali iba malé množstvo rádioaktívnych prvkov, najmä to bol urán 238. Ten produkuje hlavne alfa častice, ktoré dokáže odtieniť aj ľudská pokožka. Riziko by sa dalo podľa stránky sciencehistory.org prirovnať k UV žiareniu zo slnka.
Avšak malé riziko tu skutočne bolo. Pri dlhom držaní vzorky v ruke mohlo dôjsť k popáleniu, rovnako ako keď ste dlho na slnku. V návode tiež stálo, aby deti nevyberali rádioaktívny materiál z ochranných skúmaviek.
Najväčší problém s hračkou bol ale ten, že bola príliš drahá. Stála až 50 dolárov, čo je pri zohľadnení inflácie na dnešnú dobu asi 500 dolárov. Hračku si tak mohli dovoliť iba tí bohatší. A aj vtedy mnohí rodičia neboli veľmi nadšení z toho, aby deťom kupovali rádioaktívny materiál. Gilbertovo atómové laboratórium sa tak po dvoch rokoch vytratilo z obchodov a bolo predaných vyše 5 000 kusov.
Niet divu, že vzhľadom na bizarnosť a nízku predajnosť sa táto hračka stala pre zberateľov veľmi atraktívna. Ak by ste si ju chceli kúpiť, máte možnosť. My sme jednu sadu, údajne v perfektnom stave, našli na ebay.com. Pripraviť si na ňu ale musíte 10-tisíc dolárov, avšak je tu možnosť o cene aj zjednávať. Kupujete?
allthatsinteresting, wikimedia
Nahlásiť chybu v článku