Sršne druhu Vespa orientalis, žijúce na Blízkom východe, necítia po konzumácii veľkého množstva alkoholu nevoľnosť a nehynú, tvrdí nová štúdia. TASR informuje na základe správy vedeckého žurnálu PNAS a servera Phys.org.
Nektár a ovocie mnohých rastlín počas hnitia prirodzene fermentuje a vytvára lieh. Mnoho živočíchov pritom konzumuje fermentovanú potravu, ktorá má vysoký obsah kalórií aj živín. Väčšina živočíchov však pri konzumácii stravy obsahujúcej viac ako štyri percentá alkoholu pociťuje nepriaznivé účinky jeho pôsobenia na pohyb – jednoducho povedané, sú opité.
Chceli ich opiť
Tím izraelských vedcov z Univerzity v Tel Avive, zložený z behaviorálnych ekológov, zoológov a odborníkov na ochranu plodín však postrehol, že etanol prakticky vôbec neovplyvňuje orientálne sršne živiace sa hnilým ovocím s veľkým množstvom alkoholu. Zozbierali preto vzorky a v laboratóriu ich podrobili výskumu. Výsledky zverejnili vo vedeckom žurnále Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Vedci podávali sršňom roztok sacharózy s prídavkom etanolu. Jeho obsah bol v počiatočných dávkach nízky, sršne však nejavili žiadne negatívne účinky ani pri roztoku s obsahom 20 percent etanolu. Podiel alkoholu v roztoku preto ďalej zvyšovali až na 80 percent. Sršne vtedy krátko pôsobili mierne pripito, potom však vytriezveli a opäť sa správali normálne. Výskumníci uvádzajú, že takáto vysoká dávka alkoholu by bola pre ostatné živočíchy smrteľná. Orientálne sršne majú podľa vedcov najvyššiu toleranciu alkoholu zo všetkých známych živočíchov.
Podrobnejší výskum odhalil, že orientálne sršne majú niekoľko kópií génu na štiepenie alkoholu, čo zrejme vysvetľuje príčinu ich vysokej tolerancie alkoholu. Tie sa zrejme vyvinuli z dôvodu symbiotického vzťahu sršňov a pivovarských kvasiniek. Predchádzajúci výskum odhalil, že kvasinky žijú vo vnútornostiach sršňov, kde sa aj množia a šíria sa z jedného jedinca na druhého.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku