Pokiaľ ste si mysleli, že cesta, po ktorej svoje deti vozíte do školy je hotovým peklom na zemi kvôli každodenným dopravným zápcham, vedzte, že v iných kútoch sveta sú na tom ľudia aj omnoho horšie.
Zrejme každý z nás si pamätá príhody našich rodičov či starých rodičov o tom, ako museli kedysi chodiť krkolomne pešo do školy, niekedy aj niekoľko kilometrov. V každom počasí, cez polia a lúky a po dobu 10 mesiacov. Už tieto príbehy v mnohých z nás vedeli prebudiť akýsi pocit vďaky za to, že sme sa narodili do doby, kedy bola cesta do školy bezpečná, rýchla, no najmä jednoduchá.
Ani v 21. storočí to však niektoré deti také jednoduché ako my nemajú. Denne musia prekonávať nielen desiatky kilometrov, ale aj náročný terén, ktorý nezahŕňa len poľné a lúčne cestičky, ale aj nástrahy džungle, prekonávanie polorozpadnutých mostov bez pevného povrchu či lezenie po skalách pomocou nie práve bezpečne vyzerajúcich rebríkoch. Nebezpečné cesty za vedomosťami musia absolvovať deti zo škôl po svete minimálne dvakrát denne. A mnoho už pri nich aj prišlo o život.
Dedina na útese vo výške 1400 metrov
Príkladom sú aj deti z horskej dedinky Atuleer nachádzajúcej sa v čínskej provincii Sečuán. Tie museli ešte pred pár rokmi každý deň cestou do školy prekonávať útes pomocou rebríka vyrobeného z konárov stromov a bambusu.
Na ceste sa, samozrejme, dodnes nič výrazne nezmenilo. Bambusové rebríky však medzičasom stihli vymeniť za zdanlivo bezpečnejšie kovové. Jediná trasa, ktorá spája dedinu ležiacu vo výške 1400 metrov nad morom s okolitým svetom, je tak o niečo bezpečnejšia, stále však nie dostatočne.
Ešte pred pár rokmi na trase často dochádzalo k nehodám, mnohokrát k smrteľným a obeťami boli školáci. Cestu pritom neabsolvujú len deti, ale aj dospelí, ktorí tadiaľ raz do týždňa idú kvôli nákupom. 72 rodín však aj napriek nepohodliu a nebezpečenstve neplánuje dedinku Atuleer opustiť, aj keď po ich presťahovaní volali mnohí ešte v roku 2016, keď sa prvé fotografie nebezpečnej cesty objavili v médiách. Nie je to však také jednoduché.
Výstavba školy v dedine nie je možná
Mnohé rodiny dedinku opustiť nielen nechcú, ale kvôli nedostatočnému príjmu ani nemôžu. Postavenie školy priamo v dedine taktiež možné nie je, keďže útes, na ktorom dedina leží, nemá prístup k vode. Problémová by teda nebola len samotná prevádzka školy, ale aj jej výstavba. Dedinačnom preto nezostáva nič iné, len každý deň prekonávať ťažko prístupný terén s vysokým prevýšením.
Viac fotografií jednej z najnebezpečnejších ciest do školy, si môžete pozrieť v galérii nižšie. Nájdete v nej nielen staršie fotografie, kde cestu tvorili nebezpečnejšie bambusové a drevené rebríky, ale aj tie novšie, kde boli dedinčanom vybudované spomínané bezpečnejšie z kovu.
Profimedia
Nahlásiť chybu v článku