Aj ak nie, tak nevadí. Je to Rodoský kolos, Cheopsova pyramída, resp. pyramídy v Gíze, Semiramidine visuté záhrady, Artemidin chrám v Efeze, Diova socha v Olympii, Mauzóleum v Halikarnasse a Alexandrijský maják. Z týchto skvostov arhitektúry v súčasnosti existujú iba pyramídy v Gíze.
Prvá zmienka o divoch sveta pochádza z 5. storočia pred Kristom od gréckeho historika a filozofa Herodota. Ďalšou významnou osobnosťou bol matematik Filón Byzantský, ktorý o nich napísal svoje dielo O siedmich divoch sveta. Avšak až v roku 130 pred Kristom ich spísal spisovateľ Antipatros zo Sidónu. Jeho opis sa považuje za prvú verziu.
Ako by ale vyzeralo 7 divov sveta v súčasnosti, ak by sa dodnes zachovali? Tejto myšlienky sa chytili Keremcan Kirilmaz a Erdem Batirbek. Po počiatočnom výskume a preštudovaní každého divu sveta začali vytvárať ich digitálne podoby.
Pozrite sa na ich úžasnú prácu:
Rodoský kolos
Bola Héliova socha na ostrove Rodos, v prístave Lindos, ktorú dal v rokoch 304 – 292 pred Kristom postaviť Cháres z Lindu. Socha bola vysoká tridsaťdva až tridsaťsedem metrov, a tým sa stala najvyššou stavbou starovekého sveta. Rodoský kolos stál len asi 56 rokov. V roku 226 pred Kr. zasiahlo ostrov Rodos silné zemetrasenie. Konštrukcia sochy taký nápor nevydržala. Kolos sa tak stal najkratšie stojacim divom sveta, z ktorého sa nám navyše zachovalo len niekoľko opisov.
Pyramídy v Gíze
Egyptské pyramídy sú jediný zo siedmich divov, ktorý sa zachoval dodnes a sú paradoxne aj divom najstarším. Starovekí Egypťania ich postavili už pred 5000 rokmi. Pyramídy boli vlastne obrovskými hrobkami faraónov. Najznámejšia a najväčšia je Veľká pyramída v Gíze (Cheopsova pyramída) – vysoká je 137 metrov.
Semiramidine visuté záhrady
Visuté záhrady kráľovnej Semiramis v Babylone boli sériou arkádovitých terás, postavených do tvaru pyramídy. Na ich zavlažovanie sa čerpala voda z neďalekej rieky Eufrat. Záhrady boli akousi chladivou, zelenou oázou uprostred horúcej púšte. Jedna povesť tvrdí, že ich dala postaviť kráľovná Semiramis, iná zase, že ich dal postaviť kráľ Nebukadnesar II. pre svoju manželku Amytis.
Alexandrijský maják
Maják na ostrove Faros pri Alexandrii bol postavený v roku 278 pred Kr. na návrh Alexandra Veľkého. Bol postavený tak kvalitne, že vydržal vyše tisíc rokov a prekonal niekoľko zemetrasení, no aj napriek tomu sa mu zemetrasenie v roku 796 stalo osudným. Na jeho základoch dnes stojí pevnosť.
Mauzóleum v Halikarnase
Mauzóleum v Halikarnasse (v dnešnom Turecku) dal postaviť kráľ Mausólos II., ako symbol svojej moci. Stavba bola taká veľkolepá, že pojem mauzóleum, pôvodne označujúci len hrobku kráľa Mausóla II., sa stal synonymom pre hrobku všeobecne. Hrobka bola vysoká až 42 metrov a rozmery základne boli 38 metrov x 32 metrov. Stavba sa nakoniec po stáročiach zrútila a v roku 1581 sa použili kamene z ruín na stavbu opevnenia.
Diova socha v Olympii
Diova socha v Olympii bola 12 a pol metra vysoká socha, ktorú v roku 433 pred Kr. vytvoril grécky sochár Feidias. Diovo telo bolo vyrobené zo slonoviny, vlasy a brada zo zlata a oči tvorili drahocenné drahokamy. Celá postava sedela na tróne z cédrového dreva. Socha bola umiestnená v chráme, postavenom špeciálne pre ňu. V roku 394 sochu odviezli do Konštantinopolu, kde ju pravdepodobne zničil oheň.
Artemidin chrám v Efeze
Chrám známy aj ako Artemision dal asi v roku 550 pred Kr. vybudovať kráľ Kroisos z Lýdie, v meste Efez, na pobreží Malej Ázie. Artemidin chrám bol 112 metrov dlhý a 52 metrov široký, čo ho robilo jednou z najväčších stavieb tých čias. V roku 356 pred Kr. ho muž menom Herostrates podpálil a zničil. Chrám bol obnovený po tom, ako mesto dobyl Alexander Veľký. Dodnes sa však z chrámu nezachovalo takmer nič.
Obrázky a vizualizácie do článku nám láskavo poskytlo NeoMan Studios.
budgetdirect.com, neomanstudios.com, wikipedia.org
Nahlásiť chybu v článku