Sprisahanie staré 200 rokov môže byť konečne vyriešené. DNA analýza „strateného európskeho princa“ ukončuje konšpirácie

V roku 1828 sa z ničoho nič v nemeckom Norimbergu objavil 16-ročný chlapec. Nikto nevedel, odkiaľ prišiel a to, čo hovoril, nedávalo zmysel. Mal pri sebe len dva listy, jeden bol od jeho matky, v ktorom bol uvedený dátum jeho narodenia a že jeho otec bol vojak, ktorý padol v boji a ona ho nedokáže vychovávať. Druhý bol od neznámeho muža, ktorý žiadal, aby chlapca prijali k jazdectvu. 

Nikto netušil, odkiaľ prišiel

Mladík tvrdil, že sa volá Kašpar Hauser a po čase, keď sa zotavil, začal rozprávať, že celý život prežil v tmavej kobke, pričom jedol iba chlieb a pil vodu. To, odkiaľ Kašpar prišiel, nikto netušil a začali o ňom vznikať legendy. Niektorí tvrdili, že bol synom vtedy len nedávno zosnulého Karla Ľudovíta Bádenského, princa a následníka trónu.

Kašpar po piatich rokoch, odkedy sa záhadne objavil, bol pobodaný neznámou osobou a zomrel. To len opäť rozvírilo debaty a konšpirácie o tom, kým vlastne bol.

Ako píše Science Alert, Kašpar Hauser sa podľa genetika Turiho Kinga pokladá za jednu z najväčších záhad 19. storočia. Práve King bol jedným z vedcov, ktorý v roku 2014 identifikoval kostru kráľa Richarda III.

Už pred niekoľkými rokmi bol King požiadaný, aby skúsil nájsť prepojenie Kašpara s rodom Bádenovcov. Predchádzajúce výsledky pritom priniesli nejednoznačné výsledky a nebolo jasné, či krv odobratá zo spodnej bielizne patrila naozaj Kašparovi.

„Po smrti sa DNA degraduje na stále kratšie fragmenty, až kým neostane nič vhodné na sekvenciu,“ hovorí King, ktorý momentálne pôsobí na univerzite v anglickom Bath.

Nemal urodzený pôvod

King teraz pomocou vzoriek krvi a tiež vlasov, ktoré mali patriť Kašparovi Hauserovi, našiel zhodnú DNA v oboch vzorkách, pričom svoje zistenia publikoval v predtlači na portál iScience. Potvrdil tak pravosť vzoriek. Následne skúmal mitochondriálnu DNA, ktorá sa dedí po matkinej strane pomocou moderných sekvenčných techník.

Keď vzorku porovnával so vzorkami kráľovských sestier skúmaného rodu, nenašla sa žiadna zhoda. Tím dospel k záveru, že Hauserove gény mali jasne odlišnú mitochondriálnu líniu od rodu Bádenovcov, a tak sa vylučuje materská línia a teória princa.

Jeho typ mitochondriálnej DNA je západoázijský, ale nedokážeme ho zúžiť na konkrétnu geografickú oblasť. Pôvod mladíka preto naďalej ostáva záhadou a je možné, že sa nikdy nedozvieme, odkiaľ vlastne prišiel.

Pozri aj:

Vykonali rekordný, vyše kilometrový vrt: Geológovia svojím unikátnym experimentom odhaľujú tajomstvá zemského plášťa