Finančná gramotnosť je základom pre zdravú spoločnosť, zlepšuje kvalitu života jednotlivcov, posilňuje ekonomiku a znižuje riziká pre štát aj občanov. Aj keď sa finančná gramotnosť Slovákov pomaly zlepšuje, v porovnaní s európskym priemerom stále zaostávame.
Podľa údajov Európskej centrálnej banky (ECB) sa Slovensko radí do priemeru EÚ, pričom len 48 % dospelých u nás je finančne gramotných. V severských krajinách je úroveň finančnej gramotnosti najvyššia. Naši susedia dosahujú vyššiu úroveň, Rakúsko je na úrovni 53 %, Maďarsko 54 %, Česká republika nás predbieha o 10 %.
Vzdelanie a školské osnovy zohrávajú dôležitú úlohu
Vo vyspelých krajinách ako Švédsko, Nórsko či Veľká Británia, kde je finančné vzdelávanie súčasťou školských osnov, je finančne gramotných približne 70 % obyvateľstva. Úroveň schopnosti správne hospodáriť a investovať je podľa prieskumu ECB výsledkom viacerých faktorov.
„Dôležitú úlohu zohráva vek. Ľudia mladší ako 50 rokov majú často nižšiu úroveň finančného vzdelania, čo sa môže negatívne odraziť na ich schopnosti budovať si bohatstvo. Výrazné rozdiely, o takmer 20 percentuálnych bodov, sú aj medzi mužmi a ženami, ktoré sú častejšie ohrozené rizikom chudoby. Zaujímavé pri tomto je, že hoci ženy vo všeobecnosti dosahujú v prieskumoch nižšie skóre gramotnosti, bývajú často disciplinovanejšími a úspešnejšími investorkami ako muži,“ hovorí manažér vzťahov s investormi realitných fondov 365.invest Tomáš Cár.
Vzdelanie a región majú zásadný vplyv
Podobne dôležité je podľa jeho slov vzdelanie. Vyššie vzdelanie prirodzene vedie k lepšiemu chápaniu financií, a tým aj k istejším rozhodnutiam. „Napokon, významnú úlohu zohrávajú aj majetok a lokalita. Medzi vyššími príjmovými skupinami, a v krajinách západnej a severnej Európy, kde sú predmety finančnej gramotnosti povinné na základných a stredných školách, je jej úroveň vyššia,“ dodáva Cár.
Pri správe financií a investovaní sú Slováci stále veľmi konzervatívni. Väčšina uprednostňuje sporenie v banke alebo investíciu do nehnuteľností, ktoré vnímajú ako hmatateľnú a bezpečnú formu zhodnotenia. Len tretina obyvateľov aktívne investuje, častým dôvodom pre neinvestovanie je obava zo straty peňazí a presvedčenie, že je to len pre bohatých.
Pozitívnou správou je, že Slováci sa začínajú o zhodnotenie a správu svojich financií viac zaujímať a pribúda záujem o investovanie, napríklad do podielových fondov. Ako ukazujú dáta Národnej banky Slovenska (NBS), v období rokov 2019 až 2024 vzrástol objem majetku spravovaného v slovenských podielových fondoch zo 7,5 miliardy eur na 11,3 miliardy eur, teda o 51 %.
Nahlásiť chybu v článku