Určite mnohí z nás vedia, čo znamená mať malú izbu. Čo izbu, ba dokonca aj byt či dom. Jednoducho, váš domov je taký malý, že máte pocit, že už sa tam nevojde ani len centimeter prachu. A potom vám niekto povie, že do vášho malého sídla dokáže dostať ďalší nábytok, ďalšie skrine. Alebo rovno niekoľko ďalších bytov v podobe budov a panelákov, či k vám rovno presťahovať celé sídlisko. Šialené však? No s pomocou slovenského designového štúdia je to aj možné.
správy od nás budete mať ako prví.
Ako iste viete, na Slovensku, ale aj celkovo vo východnej Európe, sa na sídliskách miest bežne vyskytujú vysoké či nižšie masívne montované panelové domy, postavené zo železobetónových panelov, ktoré sme si hovorovo nazvali paneláky.
Stavba takýchto budov poskytovala rýchle a lacné bývanie s nízkymi nákladmi a malou náročnosťou stavby, no aj napriek tomu sa tento nápad na západe veľmi neujal. Na východnej strane to však bolo úplne iné. Panelové domy sa stavali vo veľkom, najmä v krajinách Sovietskeho zväzu a vznikali tak nielen sídliská, no dokonca celé panelové mestá. S ich výstavbou sa prestalo až po páde komunistického režimu.
Dodnes sú stojace bytovky v našich mestách akousi zvláštnou spomienkou, ktorá ovplyvnila životy tisíckam ľudí, a to aj na našom Slovensku.
Práve preto sa slovenské designové štúdio Laššák rozhodlo vytvoriť sériu nábytku s celkom výstižným názvom Panelák. Séria nábytku obsahuje bielizník s troma zásuvkami, nástenné svietidlo a pojazdný stolík, pričom všetky vyzerajú rovnako. Ako typické paneláky.
Autor projektu, Marián Laššák, sa pre zahraničný portál vyjadril, že táto téma úzko súvisí s jeho životom. Bol to podľa neho fenomén, ktorý otriasol východnou Európou a ovplyvnil životy celých generácii. Fascinuje ho práve ten kontrast medzi funkčným, modernistickým a jednotným konceptom rovnakého typu bytov v mnohých krajinách, v ktorých naopak žijú ľudia s rôznymi príbehmi.
Marián taktiež dodáva, že paneláky, najmä u nás, už pomaly strácajú ten svoj pôvodný vzhľad. Boli renovované a ľudia ich už vidia v inom svetle, nie ako symbol nedobrovoľného bývania v sociálnych podmienkach. Rekonštrukcia sa podľa neho vykonáva veľmi divokým spôsobom so šialenými farbami a veľmi gýčovými kreáciami na fasádach, takže to evokuje v ľuďoch otázku, či to teraz nezačína byť ešte horšie.
Nakoniec však dodal, že aj keď z nášho územia pôvodné paneláky postupne miznú, stále ich môžme vídať, napríklad v niektorých častiach Ruska, kde sú paneláky v pôvodnom stave a ľudia, ktorí v nich žijú, majú iné skúsenosti – naozajstné zážitky, ktoré sú ďaleko od toho, čo my vidíme.









interez.sk (Alexandra Geletová), retrograd.co.uk
Boli sme pri skrytých vodopádoch na Liptove. Objavil ich len nedávno miestny hubár, a to úplnou náhodou
Kalište Nemci vypálili, obyvateľov postrieľali. Prešli sme sa po zaniknutej obci, v ktorej mnohí zhoreli zaživa
Mária s manželom kúpili dom z roku 1958 za 55 000 eur. Prerábali ho 4 roky, väčšinu prác zvládli sami
Rozhovor so sprievodkyňou na konci života Janou Gorst: Ako sa postarať o umierajúceho a čo pred smrťou ľutujeme
Boli sme na zabarikádovanom námestí, kde prebiehali násilné protesty: Ľudia tam bývajú v stanoch vyše mesiaca
Na dne Liptovskej Mary zostali príbehy 13 obcí: Navštívili sme miesto, ktoré pripomína zmiznuté domovy















Nahlásiť chybu v článku