Je mladý, talentovaný a jeho vášňou je fotografovanie. Býva v Bielom Kostole pri Trnave a veľmi rád cestuje. O tom, prečo rád fotografuje prírodu a kde najďalej sa so svojím fotoaparátom dostal, nám v rozhovore prezradil Tibor Rendek.

Fotografovanie berieš ako koníček alebo je v tom oveľa viac?

Áno, fotografovanie je môj koníček. Rád cestujem a popri tom fotím krajinu, prírodu alebo mestá. Tiež ma baví turistika a horská cyklistika.

Z tvojej tvorby je vidieť, že prevažná časť tvojich fotiek je príroda. Čo ťa na nej najviac fascinuje? Prečo práva tento smer?

Odmalička som bol zvyknutý chodiť po horách, či už s rodičmi alebo s kamarátmi. Postupom času som začal tieto výlety dokumentovať cez hľadáčik fotoaparátu. Aj teraz svoj voľný čas rád trávim v prírode. Najviac ma fascinujú ďaleké výhľady z vysokých kopcov a skál.

Určite musíš veľa cestovať. Kde najďalej si bol a čo ťa najviac zaujalo?

Ako som už spomenul, cestujem veľmi rád. Keďže mám ale teraz 1,5 ročnú dcérku, už to nie je také jednoduché. Najďalej som bol fotiť v New Yorku a najviac ma zaujal Island. Ťažko sa na svete hľadá vďačnejšia krajina pre krajinárskeho fotografa, ako je práve Island. Rieky s vodopádmi, jazerá, oceán a skalné útesy, gejzíry, horúce pramene, kopce a sopky… Pri okružnej ceste okolo ostrova je toto všetko človeku servírované na dennom poriadku. A tá príroda je od slovenskej taká odlišná, že sa tam cítite ako na inej planéte.

Nie je nebezpečné fotiť v horách? Môže sa predsa stať všeličo. Chodievaš sám alebo sa vyberiete partia a ty urobíš takéto nádherné fotky?

Do hôr chodím väčšinou s parťákmi, je to bezpečnejšie a aj veselšie. Poznám zopár rovnako “postihnutých“ ľudí, takže sa spolu vieme dohodnúť na nejakom spoločnom výlete. Niekedy si ale vybehnem vyvetrať hlavu aj sám, a to hlavne do Malých Karpát, ktoré mám z domu najbližšie.  Mám rád lesy ponorené do hmly, takže keď vidím z okna, že by mohli byť vhodné podmienky, hneď ma to tam ťahá.

Stalo sa ti niekedy, že si sa ocitol kvôli dobrej fotke v nejakom nebezpečenstve, alebo v nejakej neobvyklej situácií?

Na takú situáciu si veru nepamätám. Občas sa stane, že sa kvôli fotke ocitnem na kraji skaly a podo mnou hlboká priepasť, ale snažím sa dávať si pozor. A nočná turistika za svetla čelovky kvôli západu alebo východu slnka? To mi už ani nepripadá nejaké neobvyklé, skôr rutina popri fotení. V každom prípade, medveďa som ešte nestretol! (smiech)

Je niekto, kto ťa inšpiroval (alebo stále inšpiruje) alebo to v sebe iba istým spôsobom cítiš, že jednoducho musíš fotografovať?

Inšpiruje ma veľa fotografov, ale nejakého konkrétneho asi spomínať nebudem. Sledujem veľa ľudí na sociálnych sieťach a webových stránkach venovaných fotografii. Sú obdobia, kedy ma fotografovanie naozaj baví, inokedy zase neodfotím nič aj pár mesiacov a venujem sa niečomu inému (napríklad bicyklu).

Myslíš, že dobrá fotka musí mať aj dobrý fotoaparát alebo je to skôr o cite, ktorý človek má? Musí to mať človek v sebe? Dnes už predsa dobrú fotku človek urobí aj s mobilom.

Heh, tak z tejto otázky by pokojne mohol vzniknúť niekoľkostranový článok. Ja stále tvrdím, že na dobrú fotku vôbec nie je potrebná dobrá technika.  Dobrá fotka sa dá vytvoriť aj krabicou od topánok, stačí do nej urobiť malú dierku a do vnútra vložiť film. A tá technická nedokonalosť sa využije ako umelecký zámer.

Záleží ale aj na tom, čo konkrétne človek fotí a aký výsledok chce dosiahnuť. Je síce pravda, že aj v mobiloch sú dnes už kvalitné foťáky, ale skúste si na mobil odfotiť napríklad nočný panoramatický záber s horami naokolo, mliečnou dráhou nad hlavou a svetlami miest v dolinách. To asi nepôjde. Východy a západy slnka tiež nie sú pre techniku jednoduché, digitálny snímač má oveľa menší dynamický rozsah (schopnosť zachytiť svetlá a tiene) ako ľudské oko. Pre fotky krajiny je takisto dôležitá ostrosť, takže ani kvalitný objektív nie je na škodu.

V súčasnosti ale asi ťažko nájdeme na trhu nejakú zrkadlovku či bezzrkadlovku, ktorá by robila vyslovene nekvalitné fotky. A keby aj áno, všetko sa dá nejak obísť. Málo širokouhlý objektív? Urobím panorámu z niekoľkých záberov! Slabý dynamický rozsah snímača? Odfotím záber na bracketing! Objektív ma v protisvetle odlesky? Urobím dva zábery, na jednom zakryjem slnko prstom a odlesky vyretušujem s použitím tejto fotky! Takže skoro na všetko existuje nejaký “workaround”. Vyhovárať sa v dnešnej dobe na slabú techniku už fakt neobstojí.

Dobrá fotka ale aj tak vôbec nemusí byť podmienená dobrou technickou kvalitou. Je to iba jeden z parametrov, ktorý býva často úplne irelevantný…

Máš za sebou aj nejaké úspechy, súťaže alebo pod.?

Zopár cien som už vyhral. Súťaží sa ale často nezúčastňujem, lebo som na to príliš lenivý. Nechce sa mi tieto súťaže aktívne vyhľadávať, tlačiť fotky, vypĺňať formuláre… Pre mňa je úspechom, keď ma niekto osloví, že by si chcel nejakú moju fotku vytlačiť a zavesiť doma na stenu. Alebo ju použiť v nejakom propagačnom materiáli, knihe, na pohľadnici či v kalendári. To ma poteší viac ako cena v nejakej súťaži.

Ak sa vám Tiborova tvorba páčila rovnako ako aj nám, môžete si z nej viac pozrieť na Tibor Rendek Photography alebo koco.victim.sk.

Interez.sk (Anna Zábojníková)