Pod ulicami Paríža sa ukrýva temné miesto. Nachádzajú sa tu kostrové pozostatky miliónov ľudí. Telá jednoducho zhodené do šachty a ponechané napospas. Vedci sa teraz snažia odhaliť tajomstvá parížskych katakomb.
Prvý výskum svojho druhu
Ako informuje The Guardian, vedci sa snažia preskúmať 1000 rokov smrti pod parížskymi ulicami. V katakombách našli miesto svojho posledného odpočinku milióny ľudí a vedcov zaujíma, čo ich pripravilo o život a ako sa v priebehu storočí vyvíjali choroby, ktoré mohli viesť k ich úmrtiu. Sú tiež zvedaví, aké lieky ľudia užívali a aké procedúry a zákroky (napríklad trepanáciu či amputáciu) podstupovali.
Tím archeológov, antropológov, biológov a lekárov v rámci vôbec prvej vedeckej štúdie svojho druhu skúma časť kostier približne 5 až 6 miliónov ľudí, ktorých pozostatky boli koncom 18. a začiatkom 19. storočia doslova nahádzané do šácht.
Katakomby v Paríži sú vskutku jedinečné a pravdepodobne najväčšie svojho druhu na svete. V druhej polovici 18. storočia sa miestne úrady rozhodli exhumovať telá pochované na cintoríne Les Innocents a na iných preplnených mestských cintorínoch, údajne zo zdravotných dôvodov. Podľa odborníkov za tým mohli byť aj ekonomické dôvody, pozemky by sa totiž zišli.
Milióny tiel nahádzali do šácht
„Hovorí sa, že ľudia popíjali, jedli alebo tancovali v pivničných krčmách, keď sa zrazu zrútila stena a rozkladajúce sa telá na nich spadli,“ popisuje vedúci výskumu Philippe Charlier. „Vtedy si úrady uvedomili, že na parížske cintoríny sa viac mŕtvych jednoducho nevojde. Tak bola zriadená komisia, ktorá mala rozhodnúť, čo s telami ďalej,“ vysvetľuje. V roku 1788 preto bola odštartovaná operácia, v rámci ktorej milióny tiel vykopali a zhodili do nepoužívaných šácht, z ktorých sa ťažil materiál na výstavbu Paríža. Mŕtvych jednoducho odhodili a ponechali napospas.
Až v roku 1810 sa šľachtic Louis-Étienne Héricard de Thury rozhodol, že si zosnulí zaslúžia trochu úcty a rešpektu. Nechal preto kosti usporiadať do podoby stien s dekoráciami. Za nimi sa ale stále nachádzajú ledabolo nahádzané kosti. Charlier a jeho tím dostali príležitosť katakomby lepšie preskúmať po roku 2022, keď sa jedna zo stien z kostí zrútila.
Vďaka moderným vymoženostiam vedia zistiť, či osoba, ktorej kosti patrili, trpela leprou, otrávila sa ťažkými kovmi, alebo zomrela na následky parazitickej infekcie či syfilisu. Prvé výsledky výskumu by mali byť známe ešte pred koncom tohto roka.
Nahlásiť chybu v článku