Sonda Parker Solar Probe amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) v utorok ako prvá kozmická loď v dejinách ľudstva vnikla do vrchných vrstiev atmosféry Slnka. Informovala o tom NASA na svojej webovej stránke. Sonda vo vrchnej časti atmosféry – koróne – skúmala častice a magnetické polia.
správy od nás budete mať ako prví.
Viac infomácii o Slnku
„Dotyk (sondy) Parker Solar Probe so Slnkom je veľkolepou chvíľou pre oblasť solárnej vedy a naozaj pozoruhodný čin,“ povedal Thomas Zurbuchen z riaditeľstva pre vedecké misie (SMD) NASA. Tento míľnik podľa jeho slov vedcom umožní hlbšie porozumieť vývoju Slnka a jeho vplyvu na slnečnú sústavu. Takisto im to poskytne viac poznatkov o Slnku a ostatných hviezdach vo vesmíre.
Vydrží teplotu aj 1370 stupňov
Prelet sondy korónou Slnka trval podľa NASA niekoľko hodín. Toto vesmírne plavidlo s hmotnosťou 635 kilogramov je vybavené zariadením na skúmanie magnetických polí, plazmy i častíc slnečnej energie, ako aj kamerami na zaznamenanie koróny i slnečných vetrov. Tepelný štít s hrúbkou 11 centimetrov z uhlíkových vláken jej umožňuje vydržať teplotu okolo 1370 stupňov Celzia, vďaka čomu pri priblížení sa k Slnku nezhorí.
Najbližšie v januári
Parker Solar Probe odštartovala zo Zeme v auguste 2018, keď ju z floridského Mysu Canaveral vyniesla do vesmíru nosná raketa Delta-IV. Misia má trvať približne sedem rokov a jej hlavné úlohy sú skúmanie príčin zohrievania sa slnečnej koróny a mechanizmy slnečných vetrov. Najbližší prelet sondy korónou Slnka je naplánovaný na január budúceho roka.
Slnko na rozdiel od Zeme nemá pevný povrch, vysvetľuje NASA. Jeho atmosféra je však prehriata, zložená zo slnečného materiálu, ktorý je k Slnku priťahovaný gravitačnou silou a magnetickými silami. Zvyšujúca sa teplota a tlak však tento materiál vytláčajú ďalej od Slnka až do bodu, kde ho už gravitačné a magnetické sily nedokážu udržať. Toto miesto označuje koniec atmosféry slnka a začiatok tzv. slnečných vetrov.
Nahlásiť chybu v článku