O amišskej kultúre mnohí vedia najmä to, že žije izolovaným spôsobom života a jej členom nie je cudzia polygamia. Lizzie Ens ale popísala hrôzy, ktoré prežila. Život v jednej z najkonzervatívnejších komunít bol pre ňu peklom.
Zakázané bolo aj strihanie vlasov
Ako píše Mail Online, Lizzie Ens žila na farme Swartzentruber Amish v Ohiu so svojimi rodičmi a 18 súrodencami. Dnes je z nej 38-ročná mama jedného dieťaťa, vybudovala si úspešný beauty biznis a venuje sa aj pomáhaniu iným. V októbri založila spoločnosť Miss Commando, ktorá predáva ekologické kozmetické mydlá a pleťové vody vyrobené z kozieho mlieka. Z komunity ušla, keď mala len 19 rokov.
Jej mladosť však bola neraz peklom. V rámci extrémne prísnej výchovy nebolo dovolené sprchovanie, holenie, strihanie vlasov a umývanie zubov nepatrilo medzi každodenné činnosti. Nesmeli používať ani dezodorant. V 17 rokoch prišla o všetky horné zuby a musela začať nosiť protézu. V ich dome nebola elektrina ani tečúca voda. Týždenne sa kúpali v spoločnej nerezovej vani naplnenej vodou.
Obliekanie bolo prísne: pokrývka hlavy, šaty s dlhými rukávmi, ktoré sa namiesto gombíkov a zipsov spínali rovnými špendlíkmi. Nesmeli sa nosiť podprsenky, len špeciálna spodná bielizeň. Aj keď existuje mnoho amišských siekt, niektoré nie sú také prísne. Lizzie ale vysvetlila, že tá jej bola najprísnejšia.
Musela sa naučiť zarábať a platiť účty
Neexistoval pre nich žiadny internet, žiadna elektronika, žiadne fotografie, žiadne videá, žiadna televízia. Nič z „vonkajšieho sveta“. Ens prezradila, že sa raz spolu so svojím dvojčaťom pokúsila utiecť. Ale po dvoch dňoch sa vrátila, pretože jej sestra sa cítila príliš previnilo za to, že opustila svoj amišský život. Lizzie napokon ušla o dva roky neskôr, 30. júna 2004.
Bála sa, či ešte niekedy uvidí svoju rodinu, no bola šťastná, že je konečne slobodná. Keď opustila jediný život, ktorý kedy poznala, mala vo vrecku len 20 dolárov. Jednou z prvých vecí, ktoré sa musela naučiť, bolo nájsť si prácu a pracovať v riadnom zamestnaní, aby mohla platiť účty. „Bolo to neuveriteľne cudzie,“ povedala. „Nikdy predtým som si sama nezarábala, nemusela som platiť nájom ani účty,“ vysvetlila Lizzie.
Kultúru napriek všetkému rešpektuje
O dva dni neskôr sa zamestnala v reštaurácii, kde umývala riady. Dvojica, ktorá ju zamestnala, jej pomohla prežiť mimo amišskej kultúry. Všetko, čo potrebovala, ju naučili od základov a zabezpečili jej aj doklady. Bizarné pre ňu bolo aj obyčajné šťuknutie vypínača, ktorým mohla kedykoľvek zažať a zhasiť svetlo. Prvá sprcha bola pre ňu nepopísateľným zážitkom.
Nikdy predtým nesmela nosiť nohavice, nikto ju nepripravil na to, aké zvláštne budú prvé nákupy oblečenia. Dodáva, že kultúru, z ktorej pochádza, rešpektuje. Vďaka nej je človekom, akým je. Útek však považuje za najlepšie rozhodnutie svojho života. Má dobrý vzťah s mamou a udržiava kontakt s ďalšími tromi súrodencami, ktorí tiež odišli, ale s ostatnými, ktorí zostali, sa nerozpráva. Jej dvojča sa vydalo a čaká svoje jedenáste dieťa. Ak by ostala v komunite, zrejme by ju čakal rovnaký osud, čo Lizzie nechcela.
Nahlásiť chybu v článku